Podcasty Aktuality.sk

„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality. Najdôležitejšie je byť v tej chvíli zmierený so sebou, so všetkými svojimi chybami, omylmi a pádmi, a zároveň byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť.“ — František Mikloško 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Či si už vyjasnil postoje s Viliamom Karasom a či má KDH predsedu s autoritou. Prečo je prijatie smrti poslednou výzvou ľudskej slobody a ako osobná konfrontácia s chorobou mení rebríček hodnôt. Čo odhalil príbeh umierajúceho Dominika Tatarku o dôležitosti vnútorného zmierenia v hodine pravdy. Prečo zo slovenskej verejnej diskusie vymizli „proroci“ aj kritickí intelektuáli a akú úlohu v tom hrá konformizmus a závislosť od moci. Ako hodnotí aktuálnu politiku, pomoc Ukrajine, škandalóznu cestu do Moskvy, opozičný zmätok či českú diskusiu o „slovenskej ceste“. Najväčšie zlo či najväčšie dobro? Aj takéto otázky vznikali pri fenoméne, akým je smrť. Sme v období, keď si pripomíname svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. A z ríše živých sme jediní, ktorí to robia – spomínajú tých, ktorí už nie sú medzi živými. Prečo? A čo je vlastne smrť? Čo robí už len jej blízkosť s človekom? „Považovať ju za najväčšie zlo, hoci nevieme, či náhodou nie je pre človeka najväčším dobrom?“ – tak uvažoval už antický Platón. Seneca o nej hovoril ako o „najvyššej škole slobody“. A Marcus Aurélius ako o „pripomienke pominuteľnosti všetkých mocnárov, cisárov a impérií“. Sú aj takí, ktorí ju považujú za „najdôležitejší okamih v živote“ – to citujem Silva Krčméryho. A len letmý dotyk s jej hrozbou mení život na obdobie PRED a PO. A tiež mení vzťahy – robí ich vrúcnejšími. „Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality“ – túto vetu pred časom vyslovil aj František Mikloško. Smrť – najväčšie zlo či naopak – najväčšie dobro? Kam nás zavedie tento paradox?

Kým sa opozícia hádala o Novembrové tribúny, premiér demonštroval chorvátsky luxus. Zatiaľčo Slovensko trápi rozvrat verejných financií a stúpajúci dlh, premiér už zjavne nechce skrývať svoj blahobyt. Prečo Robert Fico prestal predstierať skromnosť a ako vyzerá cesta od sociálnej demokracie až k vládnucej oligarchií? Odpovie šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Kým sa opozičné strany verejne dohadujú kto bude stáť na tribúnach osláv Novembra 89, premiér vyráža so svojou priateľkou oddychovať na predĺžený víkend do Chorvátska. Otázka, ako si tento dlhoročný politik dokáže z oficiálnych príjmov financovať luxusný spôsob života, ostáva opäť bez uspokojivej odpovede. Stav verejných financií pritom Slovensko posiela na Grécku cestu, vládna konsolidácia zlyhala a podľa oficiálnych dát riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelí na Slovensku takmer 900 tisíc ľudí. I toto je krajina, v ktorej sa záujmy občana z hľadáčika politikov celkom vytratili a namiesto zmysluplnej alternatívy k papalášizmu a nekompetentnosti vládnej moci sa čoraz viac šíri skepsa, frustrácia a pocit bezmocnosti. Ako sa zo sociálnej demokracie zrodila vládnuca oligarchia? Ako vyzerala cesta od tvrdej kritiky mečiarovej Elektry až k luxusu drahých hodiniek, vietnamských dovoleniek a chorvátskych pobreží? Prečo už Robert Fico nechce skrývať luxus, v ktorom žije a prečo to jeho voličom neprekáža? Téma dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

13. dôchodky by som bez váhania zrušil. Ak majú existovať, tak len ako adresná sociálna dávka pre najodkázanejších.“ Bez obalu tvrdí exminister Jozef Mihál. Systém štátnych penzií je neudržateľný, ružovo to nevyzerá už pre dnešných päťdesiatnikov: Ich penzie môžu klesnúť na úroveň tretiny priemernej mzdy. Čo čaká mladých Slovákov na dôchodku? V Sociálnej poisťovni tiká časovaná bomba. Výber poistného dnes dokáže pokryť len osem z dvanástich dôchodkov, zvyšok je zo štátneho rozpočtu a na dlh, ktorý budú splácať i naše deti. Populistické zavádzanie 13. dôchodkov, ako aj zlá demografia, dostali penzijný systém do dlhodobo neudržateľného stavu. Dôchodky od štátu budú voči mzdám neustále klesať a spoliehať sa v starobe na štát sa tak stáva doslova život ohrozujúcim hazardom. Za prvý polrok sa narodilo len 20-tisíc detí a silná generácia Husákových detí nezadržateľne mieri do penzie. Aké dôchodky nás čakajú a bude sa z nich dať vôbec vyžiť? Bez obalu sa pozrime na tvrdú reč čísel a faktov, o ktorých politici najradšej mlčia: “Systém je neudržateľný. Starší ľudia sa budú mať tak dobre, ako si sami odložia, nainvestujú a vytvoria majetok. Ja osobne sa na štát spoliehať nemienim,” Bez obalu hovorí exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Sledujete Bez obalu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Počas druhej svetovej vojny boli obce Rajeckej doliny obsadené nemeckými jednotkami. Jej otca chceli zastreliť, lebo nechcel dať vojakom prasa. Rodina aj ostatní obyvatelia horného konca boli vysťahovaní za dedinu, chceli ju vypáliť. V okolitých horách pôsobili partizánske skupiny, mama im varila guláš, otec ho vozil do hôr. Rodičia zachránili zajatca, ktorého Nemci doviedli k nim domov, po vojne sa im prišiel poďakovať. Po vojne vychodila školu, pracovala na miestnom národnom výbore, musela odísť, lebo otec nechcel vstúpiť do družstva.

Reč bude o Rážovi aj Mazurekovi. Kto je víťazom volieb a čo môže mať Peter Kotlár z novej funkcie Martiny Šimkovičovej, priblíži Ťažký týždeň.

Pádlovať na vode na doraz a ísť na 120 % si vyžaduje obrovskú dávku disciplíny aj odolnosti. Svoje o tom vie čerstvý juniorský majster sveta v rýchlostnej kanoistike Alex Gavlider, ktorý sa v kanadskom Halifaxe prebojoval až na samotný vrchol v K1 na 200 metrov. V najnovšom Olympijskom videocaste prezradil, prečo mu mama kedysi zakázala futbal, aký tvrdý „reality check“ ho čakal pri prvom kontakte so seniorskou špičkou a prečo sa na vode musí spoliehať výlučne na signály vlastného tela. Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk. Čo sa dozviete v rozhovore? ako sa kvôli zákazu od mamy zrodila kariéra juniorského majstra sveta v rýchlostnej kanoistike prečo ho na tréningoch predbehnú aj dievčatá a prečo naopak na pretekoch dokáže zo seba vydať 120 % aký vplyv mal na jeho výkony presun do Kanady, časový posun a prečo je rozdiel medzi ľahkou a ťažkou vodou prečo v rýchlostnom kajaku nesmú pretekári používať hodinky ani merače medzičasov a prečo sa musia riadiť výlučne vlastným telom aká priepastná výkonnostná medzera delí juniorskú kategóriu od mužskej a ako vyzeral jeho prvý tvrdý „reality check“ medzi seniormi ako popri vrcholovom športe zvláda strednú školu či v kútiku duše pokukuje po účasti na olympijských hrách v Los Angeles

Dunajská Streda po polovici základnej časti futbalovej Niké ligy vedie tabuľku s 8-bodovým náskokom pred ŠK Slovan Bratislava. Zosadí DAC belasých z trónu a čo sa deje v tíme majstra pod vedením trénerského nováčika Yayu Tourého? Aj to boli témy podcastu Okom odborníka na ŠPORT.sk s bývalým reprezentantom a kapitánom Slovana Martinom Dobrotkom. Témy rozhovoru Čo sa deje v Slovane a je v kríze? Čo nezvládlo vedenie počas leta? Chýbajú Slovanu lídri? Je Tourého pozícia ohrozená? Ako (ne)zvláda neľahké obdobie? V čom mal Weiss krutú pravdu o Barseghjanovi? Je Slovan stále favorit na titul? Čo by pre klub znamenalo, keby ho nezískal? V čom sa môže Slovan učiť od DAC? Čo môže DAC zabrzdiť na ceste k titulu? Pomôže Trusa reprezentácii?

Bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome alebo kto ovládne Kongres, Spojené štáty sa čoraz menej zaoberajú európskymi problémami a očakávajú, že si ich vyriešime sami, vysvetľuje redaktor zahraničia Pavol Štrba. Americké „polčasové“ voľby (midterms) síce pútajú menej pozornosti než tie prezidentské, no spoľahlivo ukazujú rozpoloženie celej spoločnosti. V praxi fungujú ako hodnotenie úradujúceho prezidenta – v tomto prípade Donalda Trumpa. Republikáni v nich môžu prísť o väčšinu v oboch komorách Kongresu. Ak sa tak stane, administratíva stratí možnosť presadzovať domáce reformy a Trumpov vplyv sa zúži prevažne na zahraničnú politiku. Hlasovanie prebehne už v utorok a pôjde o kľúčový politický moment posledných rokov. Čo všetko je v hre a ako môžu výsledky zasiahnuť Európu, vysvetľuje redaktor Aktuality.sk Pavol Štrba.

Je jedným z najproduktívnejších slovenských obrancov v histórii NHL, ktorý v zámorí odohral stovky zápasov. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol bývalý elitný hokejista Andrej Meszároš. S moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom rozobral výkony slovenských hokejistov za veľkou mlákou, ale aj nominačnú filozofiu národného tímu pred Nemeckým pohárom. Poslucháči sa v rozhovore dozvedia, ako sa s odstupom času a vlastnými skúsenosťami pozerá na vývoj Juraja Slafkovského. Košický rodák mal v úvode sezóny aj slabšie momenty, no Andrej Meszároš ho naďalej vníma ako mimoriadne komplexného útočníka. Špeciálne vyzdvihol jeho nedávny famózny individuálny gól, pri ktorom preukázal výnimočnú šikovnosť na puku. Kľúčom pre mladú jednotku draftu je podľa neho najmä konzistentnosť a mentálna odolnosť v mimoriadne náročnom prostredí, kde sa očakávania menia zo dňa na deň. Tlak fanúšikov a novinárov v slávnych kanadských kluboch vie byť neúprosný, na čo má bývalý reprezentačný obranca jasný recept. „Základom je nič nečítať na internete. V Montreale je ten tlak obrovský a málokto dokáže byť na top úrovni celú sezónu, no Juraj je flegmatik, sústredí sa na seba, a to je len dobre,“ zdôraznil dôležitosť správneho psychického nastavenia u najväčších hviezd tímu. Diskusia sa plynule preklopila aj k ďalším slovenským nádejam, ktoré si v zámorí pýtajú slovo. Dalibor Dvorský bojuje v prvom tíme St. Louis Blues s pozíciou tretieho centra a menším časom na ľade. Zatiaľ čo Šimon Nemec v Calgary Flames dopláca pri vysokom vyťažení na slabšie defenzívne štatistiky, čo sa však už začína otáčať. V prípade útočníkov, ktorí v mladom veku bojujú o väčší priestor na ľade a nepribúdajú im body, má Andrej Meszároš jasný pohľad na to, čím si vedia trénerov získať. „Treba sa ukazovať na tréningoch, ostať na ľade aj po nich, strieľať puky, ísť navyše do posilňovne a jednoducho ukázať trénerom, že sa chceš zlepšiť a dostať sa vyššie,“ prezradil svoj pohľad na budovanie dôvery a profesionálnej pracovnej etiky. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa moderátori s hosťom pristavili aj pri často nedocenenej defenzíve. Podľa Andreja Meszároša sú výkony Martina Fehérváryho a Erika Černáka dlhodobo na vynikajúcej svetovej úrovni, no keďže ide o defenzívnych obrancov, ocitajú sa trochu nespravodlivo mimo hlavného svetla reflektorov. Na záver nebude chýbať ani rozbor slovenskej reprezentácie pred Nemeckým pohárom. Zistíte, prečo by Andrej Meszároš vo väčšine prípadov nominoval výlučne mladíkov a nováčikov. Hviezdy z európskych líg by šetril až na decembrový domáci turnaj v Bratislave. Okrem iného ocení aj ukážkový a bojovný prístup útočníka Pavla Regendu, ktorý napriek odchodu do Švédska neváha reprezentovať s jasným cieľom, a to prebojovať sa tvrdou prácou a dobrými výkonmi späť do zámorskej NHL.

„Ak sa súčasné vlády a tradičné strany nebudú zaujímať o potreby občanov, tak sa občania jednoducho prestanú zaujímať o ne a vyberú si niekde inde. Dáta neklamú a ukazujú nám súvislosti bez ohľadu na to, aké je naše presvedčenie.“ Mikuláš Hanes, politický analytik agentúry NMS Market Research. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo sú tvrdé dáta kľúčové pre opustenie vlastnej názorovej bubliny. Aké pohnutky vedú voličov v regionálnych voľbách a prečo v nich pohoreli stranícke aparáty. Prečo vzostup extrémistických prúdov predstavuje varovný signál pre tradičné politické strany na Slovensku aj v Európe. aké sú dva vážne problémy Roberta Fica. Akú rolu hrá zahranično-politická rétorika v súboji medzi Smerom a Republikou. Prečo spájanie opozície pred voľbami naráža na limity a čo by mala namiesto hádok o pódium ponúknuť. Máme za sebou týždeň, v ktorom spojené voľby potvrdili úpadok straníckych aparátov a šéf slovenskej diplomacie medzitým zamieril na sporné rokovania do Moskvy. Vládna kríza pritom eskaluje priamo medzi koaličnými partnermi a prezidentom: Peter Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu s odvolaním sa na SIS a Ústavný súd, na čo Andrej Danko reagoval tvrdou odvetou a žiada stiahnutie Petra Kmeca z Ríma. Opozícia sa namiesto tlaku na rozkývanú koalíciu opäť zamotala do vlastných sporov a nevie sa dohodnúť ani na spoločnom pódiu k 17. novembru. Do toho všetkého pokračoval na Špecializovanom trestnom súde proces v kauze Očistec, kde obžalovaní po premlčaní časti skutkov sami žiadajú pokračovanie konania. K premlčaniu pritom dopomohol jeden z obžalovaných Tibor Gašpar. Na všetky tieto udalosti, tvrdé dáta aj zákulisné hry - na “vec verejnú” sa dnes pozrieme s politickým analytikom Mikulášom Hanesom z agentúry NMS Market Research. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Bývalý šampión Oktagonu v ľahkej váhe a aktuálne štvorka rebríčka vo velterovej Ronald Paradeiser (23-11) sa 31. októbra na turnaji Oktagon 96 v Mníchove pokúsi po dvoch prehrách vrátiť na víťaznú vlnu i na cestu späť k titulu. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril aj o plánoch na UFC či potenciálnych zápasoch s Davidom Kozmom alebo Ivanom Buchingerom.

Užívate doplnky výživy bez jasného cieľa? Výživový odborník Maroš Krivosudský v Predtréningovke vysvetľuje, ako rozdeliť suplementy do štyroch kategórií: palivo, deficit, saturácia a akútne doplnky. Zistite, prečo bez vyriešenia základných deficitov nemá zmysel investovať do drahého biohackingových produktov a ako si rozumne nastaviť rozpočet na výživu. Vypočujte si nový rozhovor.

Tohtoročné oslavy 17. novembra sprevádza nezvyčajné napätie vnútri. A nielen v opozícii. Organizátori občianskeho festivalu Nežná! sa rozhodli nepustiť na pódiua žiadnych aktívnych politikov. Výnimku nedostala ani osobnosť Novembra ’89 František Mikloško, čo viedlok zrušeniu diskusie Denníka N. Vlastné protesty chystá aj opozícia, ktorá sa už teraz sporí o to, kto by mal na ich pódiach vystúpiť. „Aktívni politici častopolarizujú spoločnosť a ovplyvňujú to, akí ľudia si ich prídu alebo neprídu pozrieť. My chceme pripraviť festival pre každého obyvateľa a obyvateľku Slovenska,“ hovorí v rozhovore organizátor festivalu Nežná! Erik KLIMENT.

2 dediny zrovnané so zemou a stovky zavraždených. Malo odstránenie nacistického kata zmysel, keď odpoveďou bola beštiálna odplata? I to je otázka, ktorú si kladie historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi. Slováka, ktorý svojim činom zmenil priebeh Druhej svetovej vojny. Aký bol, odkiaľ čerpal odvahu a čo je dnes jeho odkazom? Približne 5 000 popravených a zavraždených: Otázka, či likvidácia nacistického kata Reinharda Heydricha stála za následný krvavý teror a vyhladenie Lidíc či Ležákov, zostáva jednou z najťažších morálnych dilem našich moderných dejín. Faktom zostáva, že Jozef Gabčík dokázal zlikvidovať jedného z najobávanejších architektov Holokaustu a vrátiť Československo na mapu slobodných štátov. Príbeh muža z malej slovenskej dediny nám preto kladie zásadnú otázku: Mali by sme aj my v sebe dostatok viery a odvahy, aby sme sa postavili zlu a tyranií? Jozef Gabčík. Aký bol, z čoho čerpal odvahu a vedel, že cenou môže byť aj jeho život? No a čo je jeho odkazom dnešku? “Za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.” Bez obalu odkazuje historik Martin Posch, autor knihy Jozef Gabčík. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Táto vláda podkladá Slovensko Ruskej federácii a ide o koordinovanú predvolebnú operáciu s cieľom udržať vládnu garnitúru pri moci,” tvrdí to Juraj Krúpa, ktorý je v opozičnej SaS zodpovedný za bezpečnostnú politiku. “Robert Fico sa stal poslednou spoľahliovou nádejou na presadzovanie ruských záujmov v Európskej únii a Moskva mu za to pomáha udržať sa pri kormidle,“ dodáva. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo opozičná SaS hovorí o podozrení z vlastizrady v súvislosti s cestou ministra Juraja Blanára do Moskvy. Aké bezpečnostné riziká prináša navyšovanie počtu ruských diplomatov a obnova vojenských pridelencov v Bratislave. V čom spočíva neprípadná energetická politika vlády voči Gazpromu v porovnaní s Českom či Rakúskom. Aké pozadie má pôsobenie nového ruského veľvyslanca Pavla Andrejeva a prečo ho Fico prijal do týždňa. Prečo budú parlamentné voľby v roku 2027 kľúčovým zápasom o to, či Slovensko ostane na Západe alebo sa stane ruskou guberniou. Nie diplomacia ale koordinovaná operácia pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. S cieľom udržať vplyv Moskvy, aby tá pomohla udržať pri moci Roberta Fica a jeho ľudí. Tak číta pondelkové moskovské rokovania šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára a paralelné kroky vládnej koalície Juraj Krúpa. Niekdajší bezpečnostný analytik, dnes poslanec opozičnej SaS a tímlíder strany pre bezpečnosť. Aké argumenty ho vedú k tomuto záveru? A čím by bolo pre Vladimira Putina zaujímavé malé Slovensko s ešte menšou Bratislavou?

Slovenská hokejová extraliga má za sebou týždne, v ktorých sa hľadali hranice disciplinárnych previnení. Môžu tréneri posielať odkazy cez svoje tabuľky? Môžu sa hádzať plienky na ľad, keď sa hráčovi narodí dieťa? Aj na tieto otázky hľadali odpovede v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Martin Chovan. Okrem toho prebrali aj prvý Poprad a jasne posledný Prešov.

Dlhy v desiatkach miliónov, súdne procesy v kauze mobilov, meškajúce výplaty mládežníckych trénerov a nezávislý hĺbkový audit v nedohľadne. Aká vážna je situácia Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a ako z nej von? Nielen o tom hovoril pre ŠPORT.sk delegát Konferencie SFZ, člen opozičného Futbalového fóra a generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček. Čo sa dozviete v rozhovore? Aká vážna je situácia SFZ? Ako sa do nej dostal? Ako na súčasný stav dopláca slovenský futbal? Je zodpovedný len šéf zväzu Ján Kováčik? Koľko dnes predstavuje dlh SFZ? O koľko miliónov ide v kauze mobilov? Prečo je nevyhnutný nezávislý hĺbkový audit? Prečo audit NKÚ nepostačuje? Je Kováčik schopný vyviesť SFZ z krízy? Ide mu o premlčacie doby? Súhlasí s krokmi ministra Huliaka? Môže SFZ reálne skrachovať? Aký je najoptimistickejší a najhorší scenár? Ako zachrániť SFZ?

V Česku za politické trafiky zatýkali kukláči a padla vláda. U nás dosadzujú do miliardových štátnych firiem straníckych nominantov bez praxe i odbornosti. Úplatky pritom nemusia byť iba vo forme hotovosti. Je dosadzovanie politických kádrov do dozorných rád skrytou formou korupcie? Prezradíme tri spôsoby, ako si strany delia vplyv v zlatých vajciach našej ekonomiky. Dozorné rady štátnych podnikov opäť raz pripomínajú lukratívne politické trafiky namiesto skutočne odborných orgánov miliardových firiem hospodáriacich z verejnými zdrojmi. Nadácia Zastavme korupciu vytiahla na svetlo sveta aktuálnu sériu pochybných nominácií v štátnych megapodnikoch – od kozmetičky či roľníka v orgánoch štátnej Energetiky Slovensko až po osoby s väzbami na zmenkové podvody či firmy s mafiánskym pozadím v Eximbanke, Tipose a na Burze cenných papierov. Je toto systematické obchádzanie transparentných súťaží len nikdy nekončiacou snahou premeniť lukratívne štátne podniky na peňazovody mieriace do straníckych pokladní alebo ide o pretrvávajúci pokus chápať štát ako domnelé léno víťazných politických strán? Ak nie, tak prečo sa tak strašne bránia otvoreným, transparentným - a na odborných argumentoch postavených, konkurzom na miesta štátnych manažérov a ich kontrolórov v dozorných radách? Politický boj o ovládnutie štátnych peňazovodov pritom nie je žiadnou novinkou a slovenské moderné dejiny sú ním doslova prepletené. O praxi za éry Mečiarizmu a jeho privatizačnej mašiny v podobe Fondu národného majetku snáď už ani netreba hovoriť. Neblahá prax sa však preliala aj do fungovania vlád Mikuláša Dzurindu a svoj neúspešný zápas o očistu zvádzala aj premiérka Radičová. 90 tisícové odstupné pre nominanta v košickej teplárni TEKO vyvolalo ostrý koaličný súboj o povinné tendre, ktorý však narážal na odpor vlastných partnerov trvajúcich na princípe „dôvery ministra“. Žiarivým mementom absolútnej svojvôle nominantov však zostávajú už deväťdesiate roky – či už v podobe povestných Duckého zmeniek v SPP, alebo pokusov o prevzatie podielov v strategickom Transpetrole cez sporné exekúcie Ignáca Ilčišina. Že nejde o neškodný politický zvyk, ale o doslova trestnú činnosť pritom jasne preukázali aj prelomové rozsudky v susednom Česku, kde v kauze poslaneckých trafík Nečasovej vlády súd označil výmeny postov v štátnych podnikoch za poslanecké hlasy za jednoznačné podplácanie. Kým u nás politici stále dokola obhajujú právo na „našich ľudí“, riešenie leží v zriadení nezávislých nominačných rád, tak ako to demonštrujú príklady z Estónska či Česka, ktoré by mohli navždy odstrihnúť stranícke centrálny - i mešce straníckych pokladníc, od nášho verejného majetku. Počúvate Aktuality Nahlas so šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Aj 12. kolo najvyššej futbalovej ligy na Slovensku prinieslo množstvo zaujímavostí, pričom konkrétne dve skutočnosti ostali nezmenené – DAC 1904 Dunajská Streda ešte stále nespoznal chuť prehry a KFC Komárno si, naopak, ešte nezakričal víťazné pokriky. Víkend toho však priniesol oveľa viac. O všetkom podstatnom sme podebatovali v 107. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Ďalšie kolo, ďalšie veľké množstvo zaujímavostí, a to v každom jednom zápase, ktorý ponúklo 12. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy. Majstrovský ŠK Slovan Bratislava si nenapravil chuť po trpkej prehre v Lige majstrov proti AS Rím, DAC Dunajská Streda pokračuje vo valcovaní a úradujúceho vicemajstra ešte nikto nezastavil. V MOL Arene totiž v tejto sezóne nepoznajú pocit prehry. To nevie ani KFC Komárno, ale v jeho prípade je to v súvislosti s víťazstvami a „fialky“ ostávajú prikované na dne ligového pelotónu. Gólové hody už tradične priniesol súboj Košíc so Žilinou a Podbrezová pod rukami nového trénera úradovala v Michalovciach. Víkendové kolo toho prinieslo oveľa viac. O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s niekdajším ligovým futbalistom a známym expertom Petrom Ďurišom v 107. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Moderné diagnostické prístroje už nie sú len mechanické stroje, ale softvérové uzly prepojené do sietí. S klesajúcim počtom vývojárov vďaka AI agentom a rastúcimi hrozbami čelí zdravotníctvo obrovským výzvam – od starého systému Windows XP až po prípravu na postkvantovú éru. O tom, ako slovenské inžinierske tímy v Siemens Healthineers vyvíjajú globálne medicínske systémy, prečo sú zdravotné dáta cennejšie než bankové karty a ako funguje výskum šifier pod záštitou americkej agentúry ARPA-H, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor so šéfom kyberbezpečnostných technológií Jánom Ščambom. Podcast vznikol v spolupráci so Siemens Healthineers. V podcaste sa dozviete aj o týchto témach: Prečo magnetická rezonancia či CT dnes fungujú predovšetkým ako sofistikované superpočítače a softvérové uzly. Ako integrácia umelej inteligencie zmenšuje softvérové tímy z desiatich ľudí na troch kľúčových expertov. Prečo staršie diagnostické stanice stále bežia na zastaraných systémoch a ako ich chrániť pred útokmi. Prečo sú lekárske záznamy na čiernom trhu horšou komoditou na zmenu než ukradnutá bankomatová karta. Ako Slováci spolupracujú s agentúrou ARPA-H na šifrovacích algoritmoch odolných voči kvantovým počítačom. TIP: Ďalšie zaujímavosti k téme prinášame v nasledovnom článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/5f5q80A/lahka-korist-zastarale-medicinske-systemy-lakaju-hackerov-slovaci-maju-sposob-ako-ich-chranit/ Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Z trojice autoritárskych lídrov z nášho regiónu zostáva vo funkcii už len Robert Fico. Aleksandar Vučič v Srbsku priznal porážku. Zaujímavá je ale otázka, kto Vučiča nahradí. Nadpolovičnú väčšinu totiž získalo protestné hnutie študentov a ich kandidátka. Hnutie však nepovedalo vopred, kto bude premiérom. Budú teda Srbsku vládnuť študenti? Analytik Ján Cingel vidí podobnosť s niekdajším slovenským hnutím VPN, ktoré bolo tiež ideologicky heterogénne a zakrátko sa rozpadlo. Podľa odborníka presne na toto teraz bude čakať Aleksandar Vučič. V podcaste s Jánom Cingelom a srbskou aktivistkou Milinou Zimovou sa dozviete: – od 1. minúty – čo vieme o tom, kto bude vládnuť v Srbsku; – po 3:00 – akého premiéra čakajú v Srbsku; – okolo 7:00 – že išlo najmä o voľbu proti Vučičovi a jeho strane; – po 9:00 – že študenti nebudú potrebovať koaličného partnera; – od 10:00 – aký program študentská listina ponúkla; – po 11:00 – aké politické prúdy sa nachádzajú na víťaznej kandidátke; – po 12:00 – či chcú Srbi vstúpiť do EÚ; – od 16:00 – že Srbi povedali stop represii; – po 18:00 – že v Srbsku sa aj zamestnávanie podmieňovalo členstvom v politickej strane; – od 21:00 – že srbské študentské hnutie nemá nič spoločné s protestmi študentov vo zvyšku Európy; – po 24:00 – ku ktorému hnutiu zo slovenských politických dejín má študentské hnutie najbližšie; – po 25:00 – že hnutie musí vygenerovať lídrov, no Vučič už čaká na ich rozpad.

Koniec ilúziám o sociálnom štáte je tu. Keď štát minie miliardy iba na úroky, na dostavbu diaľnic či nemocníc, tobôž na 13. dôchodky peniaze už nebudú. “V roku 2029 budeme platiť 4 miliardy eur ročne iba na úrokoch štátneho dlhu. Žijeme si nad pomery.” Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Kedy nám veritelia vystavia stopku? Ficove sociálne istoty sú na dlh a tento dlh rovnaký Fico - tentoraz v pozícií premiéra, nie je schopný skrotiť. Vládna konsolidácia sa napriek trom vlnám masívneho uťahovania opaskov doslova rozsypala na prach a Slovensko sa už rúti Gréckou cestou. Sľubovať štedré sociálne balíčky v čase, kedy negatívna demografia, ale aj stagnácia slovenskej ekonomiky, neúprosne tlačí krajinu do priepasti, nie je už žiadnou sociálnou politikou, ale skôr zásadným ohrozením budúcich generácií tejto krajiny. Sociálna poisťovňa rok čo rok generuje miliardové straty a mladšie ročníky sa tak stávajú rukojemníkmi populizmu, ktorý im v starobe už nemusí zaručiť prakticky vôbec nič. Sfušovaná konsolidácia tak presúva bremeno ozdravenia štátu - a jeho masívnej redukčnej kúry, na vládu, ktorá vzíde z volieb. Dočkáme sa -kvôli bezbrehému populizmu poitikov rozdávajúcich na úkor budúcnosti, napokon štátu, v ktorom už nebude peňazí nielen na trináste dôchodky, ale ani na opravy mostov v havarijnom stave či dostavby rozostavaných nemocníc? Budú napokon prepotrebné ozdravné kúry predpisovať Slovensku zahraničný veritelia tak, ako sa to stalo v Grécku a ako opäť naštartovať nádej a ekonomický rast v časoch populistických sľubov a neochoty tejto krajiny pozrieť sa krutej pravde priamo do očí? “Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia. Bude to bolieť a opasok si budeme musieť utiahnuť všetci. Čím skôr si začneme zvykať, tým lepšie. Je však vysoká pravdepodobnosť, že tlak na zmeny príde zo zahraničia - od našich veriteľov. “ Bez obalu odkazuje dátový analytik Ivan Bošňák. Bez obalu s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kde vyhrala opozícia, kde padli smerácke bašty a kde vyhrali nezávislí? Mesto Martin má takmer rovnaký počet obyvateľov ako krajský Trenčín. Napriek tomu sa výsledku v Martine venuje oveľa menšia mediálna pozornosť. Primátora Jána Danka (nezávislý) vymenil opozičný kandidát Michal Uherčík, vysokopostavený člen SaS, s podporou PS, KDH, Hnutia Slovensko, Demokratov a OKS. V Poprade skončil dlhoročný primátor Anton Danko, porazil ho nezávislý Jozef Králik. Vo Zvolene smeráckeho poslanca Ježíka porazil krajský predseda KDH Ján Beljak, s podporou zvyšku opozície. V Prievidzi nezávislý Branislav Gigac porazil dlhoročnú primátorku Katarínu Macháčkovú z Demokratov. V Považskej Bystrici prehral poslanec za Hlas Karol Janas, nahradí ho nezávislý Maroš Chudovský s podporou opozície. Nezávislí a opoziční kandidáti tam uspeli aj v zastupiteľstve. V poradí veľkosti miest podľa počtu obyvateľov nasledujú Nové Zámky, kde sa síce udržal doterajší nezávislý primátor, ale zaujímavý je výsledok kandidátky Smeru, ktorá získala len necelých 7 percent hlasov. Analytici aj opozícia to hodnotia ako opatrný signál, že ľudia chcú zmenu. Politológ Juraj Marušiak z SAV to v povolebnom štúdiu Aktualít zhodnotil ako oslabenie silnej pozície Smeru v regiónoch. ako príklad uviedol banskobystrický kraj, Kysuce alebo aj vysoká prehra kandidáta Smeru Igora Chomu v žilinskom kraji. V banskobystrickom kraji je okrem Zvolena aj Krupina, v ktorej vyhral Maroš Skopal z SaS s podporou KDH, pričom porazil primátora v minulosti spájaného s koaličnými stranami Radoslava Vazana. Ďalším príkladom porážky dlhoročného smeráckeho primátora je Bardejov, kde prehral Boris Hanuščak, a nahradí ho opozičný kandidát Miloslav Olejár. Padla aj primátorka Svidníka, ktorú nahradí nezávislý kandidát, a zmena nastáva aj v menších Lipanoch, kde primátora za Hlas a Smer nahradí Jozef Kanuščák z SaS, s podporou časti opozície. Progresívne Slovensko neuspelo v súbojoch o košického primátora a župana, pričom do oboch kampaní investovalo značnú energiu. Poslankyňa Zuzana Mesterová z PS to napriek tomu nehodnotí ako prehru. “Nenaplnili sme vlastné očakávania, ale nie sme nespokojní,” povedala Mesterová v povolebnom štúdiu Aktualít. Podľa nej sa PS stabilizovalo vo veľkých mestách aj v župných zastupiteľstvách, kde sa posilnila ich pozícia. V podcaste Aktuality Nahlas si môžete pozrieť a vypočuť aj hodnotenia Petra Bárdyho, alebo odpoveď Milana Majerského na to, či jeho výhra posilňuje jeho pozíciu predsedu KDH. Moderuje Peter Hanák.

Stará škola v Kokave nad Rimavicou roky chátrala. Dnes sem ľudia chodievajú na výstavy, za filmami aj divadlom. Rodina Hroncovcov do nej vkladá svoj čas aj peniaze, aby ju otvorila verejnosti ako kultúrno-vzdelávacie centrum. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Keď Silvia Hroncová objavila inzerát na predaj opustenej budovy, prišla za rodinou s nápadom kúpiť ju a opraviť. Bolo to emotívne rozhodovanie, práve do tejto školy totiž kedysi chodili rodičia jej manžela Ivana. „Pamätám si slzy v očiach svokrovcov, akí boli šťastní, že sme sa rozhodli pre tento krok,“ spomína Silvia. Prečo Bratislavčania kúpili obrovskú budovu neďaleko Poltára a namiesto rodinného sídla tu zriadili expozíciu sklárskej výroby a premietajú filmy? „V tretej tretine živote už treba robiť to, čo má iný parameter ako ekonomický,“ hovorí Ivan Hronec. V podcaste sa dozviete: aké majú Hroncovci plány v Kokave, prečo návštevy Bratislavčanov volajú výletmi do „exotiky“, kedy bude Stará škola kompletne obnovená, či má kultúrne centrum v hladovej doline šancu udržať sa, ako vyzerá mierka vo filantropii. Kto sú Silvia a Ivan Hroncovci? Silvia Hroncová je kultúrna manažérka. Viedla Slovenské národné divadlo, Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe. V úradníckej vláde bola v roku 2023 ministerkou kultúry. Ivan Hronec založil rodinnú filmovú distribučnú spoločnosť Film Europe. Stojí za streamovacou platformou Edisonline, filmovými festivalmi Be2Can a Crème de la Crème aj za butikovými kinami v Bratislave a Prahe. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha Kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.“ 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo boli slová vyjednávača Stevea Witkoffa o „súcitnom Putinovi“ škandálom a aké pozadie stálo za ich vyslovením. Ako Donald Trump využíva takzvanú „dieselovú dohodu“ s Ruskom pred nadchádzajúcimi americkými medzivoľbami. Akým konkrétnym spôsobom USA obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a Starlink v rámci tlaku na vyjednávanie. Prečo Kremeľ hrá o čas, pripravuje sa na zimné útoky na infraštruktúru a spolieha sa na vojnovú ekonomiku. Ako na konanie Washingtonu reaguje Európa a aký signál vysiela Slovensko návštevou ministra Juraja Blanára v Moskve. „Putin „súcitný“ ako Trump? – aspoň tak to vidí vyjednávač a realitný magnát Steve Witkoff. Volodymyr Zelenskyj však ponúka inú optiku – „agresor, ktorému sa darí vyjsť z izolácie“, čo považuje za zlomové. Naviac – Trumpov slovník a prístup akoby z Ukrajiny robili nepriateľa nielen Ruska, ale aj Spojených štátov. Na obzore je však trojstranné rokovanie Moskva-Washington-Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko-Čína-Spojené štáty. S horizontom mieru, či aspoň prímeria. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená. Naviac tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá. Zvrat? Nová kapitola vojny? Alebo opätovné naťahovanie času, v ktorom je Vladimír Putin majstrom. Druhej alternatíve by zodpovedalo aj nastavenie vojnového rozpočtu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nešváry“ z divokých 90. rokov trvajú dodnes, hovorí v rozhovore generálna riaditeľka spoločnosti, predáva najviac jazdených a zánovných automobilov nielen doma v Česku, ale aj na Slovensku. Spoločnosť sleduje naše podnikateľské prostredie a makroekonomické ukazovatele trhu považuje za alarmujúce. V najnovšej epizóde podcastu portálu Autobazar.EU privítal motoristický novinár Erik Stríž Karolínu Topolovú, generálnu riaditeľku spoločnosti Aures Holdings, pod ktorú patria známe značky AAA Auto, Mototechna či Auto Discount. V takmer hodinovom rozhovore sa venovali nielen jej 28-ročnej kariérnej ceste od hotelníctva až na čelo najväčšieho predajcu jazdených áut v strednej Európe, ale aj využitiu AI pri výkupe, akvizícii skupinou Daniela Křetinského či realite na trhu s elektromobilmi. Od hotela Hilton po vedenie lídra na trhu jazdeniek Karolína Topolová začínala svoju profesijnú dráhu pôvodne v medzinárodnej sieti hotelov Hilton. Pred 28 rokmi sa však stretla so zakladateľom autobazáru v čase, keď mala firma len jednu pobočku v Prahe. Postupne sa prepracovala cez riaditeľku ľudských zdrojov a prevádzkovú riaditeľku až na pozíciu CEO v roku 2012 a predsedníčky predstavenstva v roku 2015. Zaujímavosťou je, že spoločnosť Aures Holdings už dva roky funguje v neštandardnom modeli dvoch generálnych riaditeľov (Co-CEO). Spolu s Petrom Vaněčkom majú jasne rozdelené kompetencie bez egových súbojov: „U nás vždy hovorila za presadenie sa vlastná práca. Poznáme svoje kompetencie, vzájomne sa dopĺňame a ani jeden z nás nemá potrebu dokazovať si ego. Máme jeden spoločný cieľ,“ vysvetľuje Karolína Topolová. Moderátor Erik Stríž sa v rozhovore pýta aj na to, ako vedia v jednej firme pôsobiť dvaja generálni riaditelia, prečo spoločnosť pristúpila k tomu neštandardnému riešeniu, a ako vlastne vyzerá obchodný model veľkého autobazáru. Spoločnosť je často kritizovaná za poruchové autá, nízke ceny pri výkupe a, naopak, vysoké ceny áut pri ich následnom predaji. Podľa Topolovej by však bol takýto model neudržateľný, najmä by sa potom zákazníci nevracali. Ako funguje obchodný model a prečo AI odmietne 65 % ponúkaných áut? Medzi verejnosťou často rezonuje mýtus, že autobazáry vykupujú autá za zlomok ceny a predávajú ich s obrovskou maržou. Generálna riaditeľka Aures Holdings tento mýtus vyvracia – obchodný model je postavený na nízkej marži na jednom vozidle a vysokej celkovej obrátke. Skupina ročne predá a vykúpi cez 111-tisíc vozidiel na trhoch v Česku, Poľsku a na Slovensku. Kľúčovú úlohu pri stanovovaní cien a výkupe dnes zohráva generatívna AI a dátové algoritmy, ktoré firma vyvíja už 15 rokov. „AI pomáha spracovávať dátové modely a hľadať najlikvidnejšie autá na trhu, no konečné rozhodnutie robí vždy náš vyškolený oceňovací technik. Kombinácia digitálnej a osobnej cesty je pre zákazníkov stále najlepšia,“ dopĺňa Topolová. Elektromobily a SOH certifikácia batérií Záujem o elektromobilitu na sekundárnom trhu rýchlo rastie – kým vlani predala skupina 1 900 elektromobilov, za prvých 8 mesiacov tohto roka to bolo už 2 500 vozidiel. Pri jazdených elektromobiloch je najkritickejším faktorom stav trakčnej batérie. Autobazár preto spolupracuje so špecializovanou firmou a pri každom elektromobile uvádza SOH certifikát (State of Health). Vozidlá, ktorých batéria má životnosť pod 80 %, údajne firma do ponuky vôbec nezaradí. Vypočujte alebo pozrite si celý rozhovor, bol autorizovaný bez akýkoľvek zásahov.

Zažil úspešnú sezónu zakončenú ziskom titulu, no jeho púť na lavičke sa prekvapivo skončila. Bývalý kouč úradujúceho majstra HK Nitra a súčasný expert televízie JOJ Šport Andrej Kmeč prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o svojom konci pod Zoborom, novej úlohe televízneho experta, ale aj o humorných prešľapoch z kabíny. Rozchod s materským klubom bezprostredne po zisku titulu vníma ako súčasť hokejového života a hoci mali obe strany dohodnuté dlhšie partnerstvo, zmenu situácie berie športovo. Nečakané voľno mu paradoxne prinieslo prvé skutočne slobodné leto od útleho detstva, ktoré si mohol naplno užiť s rodinou bez neustáleho zvonenia telefónu. Momentálne našiel nové uplatnenie v pozícii televízneho analytika, kde si pochvaľuje najmä to, že hokej môže sledovať s čistou hlavou, bez obrovského tlaku na výsledky vlastného mužstva a bez domýšľania si poloprávd zo zatvorených šatní iných tímov. V pútavom rozhovore detailne porovnal vnímanie hokeja z pohľadu hráča a trénera. Kým hokejista sa primárne sústredí na svoj vlastný individuálny výkon a zlepšenie, kouč musí vnímať mužstvo ako jeden veľký živý organizmus. Čítať nálady či únavu svojich hráčov a v správny moment na chlapcov buď zatlačiť, alebo im naopak uvoľniť hlavy. Zdôraznil pri tom, aké je nesmierne dôležité, aby si trénerský štáb stopercentne sadol nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke, keďže hlavní kormidelníci a ich asistenti spolu trávia dlhé hodiny zatvorení v malých kanceláriách. „Tréningový proces v zahraničí je rovnaký ako u nás, no obrovská konkurencia hráčov tam neustále tlačí k lepším výkonom, pretože si jednoducho nemôžu dovoliť uhnúť zo svojho stopercentného nasadenia,“ poukázal z vlastnej trénerskej skúsenosti na hlavný rozdiel medzi slovenským a vyspelým európskym hokejom. S úsmevom zaspomínal aj na odľahčené momenty z kabíny či kuriózne chyby, ktoré ho v minulosti formovali. Priznal, že ako začínajúci asistent trénera sa nechal strhnúť emóciami, ironicky zatlieskal rozhodcovi a zbytočne oslabil vlastný tím, za čo sa následne hráčom chlapsky ospravedlnil. Práve takáto sebareflexia a schopnosť priznať si omyl sú podľa neho absolútnym základom budovania úprimnej vzájomnej dôvery medzi trénerskou lavičkou a samotnými hráčmi. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a odborný pohľad do mysle hokejového stratéga. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla cestou od asistenčnej roly až k majstrovskému titulu. Dozviete sa aj to, ako sa dajú rázne riešiť vážne disciplinárne prehrešky či prečo si členovia realizačného tímu niekedy zapisovali vlastné brbty.

Policajná eskorta po vybičovanom dedinskom zápase, fyzické útoky, obrovský tlak pred obrazovkou systému VAR, ale aj vyčerpávajúce cestovanie a prísna životospráva. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, ktorých fanúšikovia na tribúnach po celom svete často vôbec nešetria. Do štúdia ŠPORT.sk tentoraz zasadol Bálint Kišš, rešpektovaný slovenský futbalový arbiter. Pravidelne rozhoduje najvypätejšie duely domácej Niké ligy a na medzinárodnej scéne UEFA už okúsil aj atmosféru európskych pohárových predkôl. S moderátormi sa však úprimne porozprával aj o jeho tŕnistej a často nevďačnej ceste, ktorú musel pre svoj kariérny sen obetovať. Jeho cesta k futbalovému rozhodovaniu sa začala úsmevným precitnutím v osemnástich rokoch, keď si uvedomil, že elitným futbalistom svetového formátu z neho asi nikdy nebude. Presun do roly arbitra však nebol vôbec jednoduchý. Na ceste z najnižších oblastných súťaží až na európsku úroveň si musel vytrpieť svoje. Už ako mladík zažil na dedinských trávnikoch hneď dve fyzické inzultácie, po ktorých musel zo štadióna po ukončení zápasu unikať za asistencie mužov zákona. „Bol som rozhodnutý, že končím, ale vtedy som zavolal aktuálnemu predsedovi komisie rozhodcov u nás v oblasti a ten ma emočne a mentálne podržal,“ zaspomínal si na kritický moment, ktorý ho takmer navždy odohnal od futbalu. Diskusia sa okrem tvrdých začiatkov prirodzene preklopila aj k fungovaniu moderných technológií a tlaku, ktorý arbitri zažívajú na tých najvyšších fórach. Bálint Kišš detailne opísal, aké pocity prežíva hlavný rozhodca, keď ho kolegovia z miestnosti VAR zavolajú k obrazovke prehodnotiť vlastný verdikt. Hoci je na hracom poli komunikatívny a krízové situácie s hráčmi sa snaží riešiť s chladnou hlavou, práve preskúmavanie videa považuje vo svojej kariére za tie najnáročnejšie momenty. „Najťažšie je rozhodnúť sa pred tým monitorom, keď ťa zavolajú a ty zrazu nie si stotožnený s tým, čo vidíš,“ vysvetlil chvíle plné pochybností, keď sa ocitne pod enormným tlakom a musí urobiť bleskové finálne rozhodnutie. Okrem čisto pravidlových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do zákulisia bežného života futbalového arbitra. Diváci sa dozvedia, že európske zápasy vôbec nepripomínajú luxusné dovolenky, ale ide skôr o vyčerpávajúci maratón so skorým ranným vstávaním, prestupmi na bežných linkách a rýchlym návratom do civilného zamestnania. Rozhovor sa nevyhýba ani temnejšej stránke futbalu, ktorú ukázal napríklad verbálny útok na rodinu anglického rozhodcu na letisku v Budapešti. Ak chcete zistiť, čo všetko obnáša život futbalového rozhodcu, ako zvláda urážky z tribún a prečo je pôsobenie priamo na trávniku neporovnateľne lepšie než v miestnosti s obrazovkami, nenechajte si ujsť celú najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Ak cestujete vlakom, v novembri sa možno budete musieť pripraviť na komplikácie. Železničiari sú totiž v štrajkovej pohotovosti. Už v polovici novembra sa chystajú zamestnanci do ulíc. Dôvodom sú platy. Vedenie ŽSR železničiarom po mesiacoch rokovaní sľúbilo 50 eur zo sociálneho fondu, možnú vianočnú odmenu a päťpercentný rast platov, ale až od polovice budúceho roka. Zamestnanci sú aj naďalej pripravení bojovať za vyššie platy a celkové zlepšenie pracovných podmienok. V dnešnom podcaste sme sa o dusnej atmosfére na železniciach rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá vývoj sleduje už niekoľko týždňov.

Keď je Smer v opozícii, je zadlžovanie krajiny hrdelným zločinom. Keď je pri moci, odrazu sa ešte väčšie dlhy stávajú hrdinským činom. Pozrite si najnovšiu dávku bezočivých klamstiev Roberta Fica a spol, ako ich zaznamenali tvorcovia Ťažkého týždňa.

Tibor Gašpar pomohol sám sebe, ako sa teraz ukázalo pri premlčanej časti kauzy Očistec. Policajti sú vulgárni a lovia zločincov, a tak to má byť, hovorí exprezident polície Štefan Hamran, dnes politik SaS, ktorý chce byť ministrom vnútra. Čurillovci by sa podľa neho mali vrátiť do polície, ale Ján Čurilla by nemal byť jej šéfom. Ak opozícia vyhrá voľby, boj proti korupcii bude u nás ešte drsnejší, ako je teraz v Maďarsku, sľubuje. Sledujte priebeh aj výsledky komunálnych a župných volieb v mobilnej aplikácii Aktuality.sk. Aplikácia je dostupná zadarmo a môžete si ju stiahnuť tu: Android a iOS. V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete: – od 1. minúty – ako Tibor Gašpar zmenou zákona pomohol sám sebe v kauze Očistec; – po 4:00 – či sa údajnou zaujatosťou vyšetrovateľov podarí Očistec úplne rozbiť; – od 8:00 – že aj policajti vedia byť vulgárni, ale to nie je argument na spochybnenie ich práce; – po 11:30 – či majú policajti doslova robiť zle zločincom; – od 13:00 – čo nám hovoria vyhraté súdy čurillovcov; – po 16:00 – prečo by Jána Čurillu nenavrhol za policajného prezidenta; – od 21:00 – že Viliam Karas by sa mal ospravedlniť za svoje výroky o čurillovcoch; – okolo 25:00 – či nie je konflikt záujmov pre policajta, keď jeho rodina kandiduje za politickú stranu; – po 30:00 – či koalícia dostane výprask v komunálnych a župných voľbách; – od 36:00 – že u nás to po voľbách bude drsnejšie ako v Maďarsku; – po 37:00 – či má Maďarská aliancia problém s financovaním svojich politikov zo zahraničia; – od 43:45 – že prehováral predsedu SaS, aby si sadol s Igorom Matovičom a či sa s ním dajú robiť kompromisy; – po 50:00 – či sa majú v politike robiť kompromisy s toxickými ľuďmi.

Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30 metrové stožiare, vlajky na každej druhej budove a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť. Zároveň stále plní funkciu morálneho divadla. Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Prečo je Matovič náš najcharizmatickejší politik a prečo považujú Ficovi voliči premiéra za lepšiu verziu seba samých? "Kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika," Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Sledujete Bez obalu, tentoraz so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Peter Pellegrini včera odmietol vymenovať štátneho tajomníka z rezortu životného prostredia Filipa Kuffu na ministerskú stoličku. Ako odôvodňuje hlava štátu tento krok? Má koalícia plán B? Približujeme v najnovšom vydaní podcastu Aktuality Nahlas spolu s politickým redaktorom Marekom Bírom. Napriek veľkým nezhodám sa zatiaľ zdá, že v koalícii je relatívny pokoj, konštatuje Bíro. Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Futbalisti ŠK Slovan Bratislava ani na jedenásty pokus nezískali prvé body v Lige majstrov. Na pôde AS Rím prehrali hladko 0:4. Viac ako o výsledku sa však hovorí o výkone „belasých” a nielen ten analyzoval v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk bývalý hráč Slovana a tréner Norbert Hrnčár. Čo sa dozviete v rozhovore? Našiel na výkone Slovana aj pozitíva? Chýbal mu plán, ako uspieť v Ríme? Pripraví Takáča jeho hra nohou o veľký prestup? Má Marcelli hodnotu 15 miliónov? Škodia mu výroky o generačnom talente? Patrí Slovan kvalitou do Ligy majstrov? Aké typy mu chýbajú, aby bol konkurencieschopný? Čo najmä musí zmeniť, aby získal prvé body? Čím si vysvetľuje herný úpadok od postupu do Ligy majstrov? Ako hodnotí prácu Yayu Tourého v Slovane? Získa titul Dunajská Streda? Čo by to znamenalo pre Slovan?

„Najhoršie zo všetkého je poddať sa strachu a pasívne čakať na apokalypsu. Ak pochopíme reálne hrozby a spravíme malé kroky k vlastnej pripravenosti, získame späť kontrolu nad vlastným životom.“ Agnieszka Lichnerowicz, poľská novinárka, analytička i akademička. S bohatou skúsenosťou reportérky z konfliktných miest. Arabská jar, Mjanmarsko, Bielorusko, Gruzínsko, Rusko i Ukrajina. Po tých skúsenostiach tvrdí, že najlepším liekom na úzkosť z geopolitických kríz “nie je ignorovanie reality, ale budovanie reálnej spoločenskej odolnosti”. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo teória o „konci histórie“ zlyhala a aké lekcie nám dáva boj Ukrajiny za frontovou líniou. V čom spočíva fínsky model obrannej civilnej ochrany a prečo sa Fíni boja menej než my. Ako jednoducho pripraviť domácnosť na výpadok internetu, mobilných sietí či bankomatov. Prečo je hlavným cieľom ruskej dezinformačnej vojny zničenie dôvery v štát a spojencov. Čo robí zjednotenú Európu ekonomicky aj vojensky silnejšou než ruské impérium. Bude vojna? Otázka, ktorá sa v pomyselnej divadelnej hre nášho sveta prepracováva kdesi zo zabudnutej epizódnej postavy do centra diania. A v týchto časoch, už piateho roku Putinovej agresie proti Ukrajine, je jednou z hlavných postáv, z ktorých ide pre mnohých obava. Nie panika, ale realistický pohľad priamo do očí. Tak sa odzbrojujú neistoty. A strach aj obavy, ktoré z nich pramenia. A s týmto programom odzbrojenia neistôt, strachu a obáv vznikla u našich severných susedov celá kniha. Jej autorkou je Agnieszka Lichnerowicz, vojnová reportérka, analytička i akademička. „Dúfaj v najlepšie, pripravuj sa na najhoršie“ – toto odporúčanie stojí pod jej otázkou Idzie wojna? rovno v podtitule jej knihy. V týchto dňoch vychádza aj v slovenskom preklade s titulom: Bude vojna? Sledujete podcast V tieni vojny U BARBORÁKA. S Jaroslavom Barborákom.

Staškov, 13. ročné dieťa a dve ľudské obete, z toho jednou bola jeho 14. ročná spolužiačka. V Spišskej Starej Vsi mal dvojnásobný vrah iba 18. Žijeme časy, keď deti vraždia iné deti. Prečo sa to deje a ako zastaviť vlnu detskej agresivity? Meškáme. Toto by malo byť premiérska téma! Tvrdí psychológ a šéf IPčka Marek Madro. 13 ročný páchateľ zo Staškova smeruje do reedukačného centra kde mu bola súdom uložená ochranná výchova. trestné stíhanie pokračuje vo veci, no voči nemu - ako maloletému, obvinenie byť vznesené nemôže. Toľko aktuálne informácie. Zavrieť a zahodiť kľúč - po čom volá časť verejnosti, však vlnu detskej agresivity nijako nevyrieši. Systém, ktorý by mal naše deti chrániť - a to i pred nimi samotnými, opakovane a fatálne zlyháva. Kde sme pochybili keď deti vraždia deti a dokáže to zastaviť nová legislatíva? Ako utiahnuť oká záchrannej siete a zaujíma nás to vôbec? Témy dnešného podcastu so šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O budúcnosti MS v hokeji, zákulisnej politike Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), prekvapivých bezpečnostných opatreniach pri voľbách či olympiáde. Slovák Igor Nemeček dosiahol historický úspech, keď ho zvolili za regionálneho viceprezidenta IIHF. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, prečo nie je bitka o organizáciu MS v hokeji a čo s tým, koľko miliónov stoja a ako medzinárodný hokej ovplyvňuje rastúci tlak z Ázie či Svetový pohár a olympiáda. Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk. Čo sa dozviete v rozhovore? aká je budúcnosť MS v hokeji a čo spôsobí olympiáda so Svetovým pohárom prečo sa musia konať každý rok aký veľký problém je finančná náročnosť a koľko stojí organizácia či sa bude počet tímov na MS v hokeji rozširovať alebo skôr zmenšovať či bude svetový šampionát v Ázii alebo menších hokejových krajinách že spájanie krajín a Bratislava a Brno môže byť budúcnosť o MS v hokeji 2029 na Slovensku čo všetko predchádzalo jeho zvoleniu do Rady IIHF aké prísne pravidlá platili na Kongrese IIHF počas volieb aké bolo organizovať hokejový turnaj na olympiáde a prečo na stavbe pracovalo 850 robotníkov či plánuje v budúcnosti kandidovať za prezidenta IIHF

Univerzita Komenského stojí pred kľúčovou voľbou. Aktuality prinášajú diskusiu, do ktorej sme oslovili oboch kandidátov na post jej hlavy. Hoci úradujúci rektor diskusiu odmietol, otázky o budúcnosti univerzity zostali. Zvolí si kontinuitu alebo reštart? Zastaví sa odliv študentov do Brna a prepad v medzinárodnom šanghajskom rebríčku? Je dekan Burda reputačné riziko a kam zmizol hlas akademikov? Čím chce teda Jozef Tancer presvedčiť? Vypočujte si exkluzívnu diskusiu Aktualít. Jozef Tancer, vy a vaše otázky. Bez obalu s Braňom Dobšinským.

AI už pomáha vytvárať alternatívy drahých programov aj klony známych hier. Pekné rozhranie však ešte nezaručuje spoľahlivosť. Kým vývoj zrýchľuje, pribúdajú otázky, komu môžeme zveriť dokumenty, tvorbu aj kontrolu nad digitálnym svetom. Bezplatná aplikácia môže na prvý pohľad pripomínať profesionálny nástroj, no pri zložitejších funkciách môže naraziť na svoje limity. Pri alternatívach vytvorených pomocou AI preto nejde iba o počet funkcií. Dôležité sú aj bezpečnosť, podpora a dôvera vo vývojára. Dostupnosť zdrojového kódu sama osebe všetky otázky nerieši. Podobná zmena prichádza do hier: rýchle napodobnenie ich fungovania otvára otázku, akú hodnotu si zachová originálny nápad, vkus a práca na detailoch. Za hranicami bežných chatbotov sa zároveň diskutuje o čoraz samostatnejších agentoch. Rozoberáme varovanie experta na AI slovenského pôvodu Andreja Karpathyho pred priepasťou medzi verejným vnímaním AI a jej pokročilými schopnosťami aj scenáre samovoľného šírenia modelov, ktoré skúma Anthropic. Tá istá spoločnosť tiež prijala pravidlá proti opakovanému „týraniu“ chatbotov. O tom, čo tieto príklady hovoria o možnostiach aj limitoch umelej inteligencie a čo môžu znamenať pre jej používateľov, sa v novom vydaní podcastu PočúvAI rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Ján Trangel. V podcaste sa dozviete aj o týchto témach: Ako vznikajú alternatívy Photoshopu či kancelárskych programov a prečo ešte nemusia nahradiť profesionálne nástroje. Čo by jednoduchšie vytváranie herných klonov mohlo znamenať pre pôvodných tvorcov aj prenos hier na ďalšie platformy. Prečo Anthropic rieši „týranie“ chatbotov a aké rôzne vysvetlenia môžu stáť za týmto krokom. Ako by sa mohli AI modely šíriť medzi zariadeniami a prečo Anthropic skúma tento scenár. Čo môže hranie Pokémon Blue ukázať o plánovaní umelej inteligencie a efektivite riešenia dlhších úloh. Čo chce Bloomington zakázať a prečo sa debata o AI presúva aj k odporu voči technológiám. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Predvolebné diskusie prinášajú množstvo čísel, sľubov aj vzájomných obvinení. Tím Demagog.sk tentoraz overuje výroky kandidátov už počas ich vystúpení, aby sa so zisteniami mohli konfrontovať ešte v závere debaty. Ako vyzerá overovanie naživo, prečo je komunálna politika pre factcheckerov náročná a kedy rozhoduje jediné slovo? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste Nezablúďme v bludoch so šéfkou Demagog.sk Veronikou Frankovskou a analytikmi Paľom Lackom a Pavlom Valíkom. V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na obrázok pokladničného dokladu s odkazom proti voleniu Roberta Fica. Údajný bloček z hostinca U suseda v Čadci podľa nej vytvorila umelá inteligencia a nesedeli na ňom základné údaje. Priblížila aj video, podľa ktorého britská polícia zakázala žene venčiť psa, aby neurazila moslimov. V skutočnosti jej podľa Frankovskej zabránila prejsť ulicou, na ktorej prebiehali dva protesty. V hlavnej časti podcastu sa hostia venovali overovaniu diskusií, ktoré Demagog.sk pripravuje v spolupráci s 360-kou a Nadáciou Zastavme korupciu. Séria bola naplánovaná v ôsmich krajských mestách. Overovanie pritom nezačína až po zapnutí kamier. Pavol Valík priblížil, že tím vopred pripravuje niekoľkostranové rešerše ku každému kandidátovi, jeho sľubom, výrokom aj témam, v ktorých sa s protikandidátmi rozchádza. Paľo Lacko vysvetlil, že pri výbere výrokov rozhoduje ich spoločenská dôležitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdenie musí byť dostatočne konkrétne, aby bolo jasné, čo sa dá overiť. Každé overenie určené na prezentovanie prechádza viacerými kontrolami: po analytikovi ho posudzuje editor a následne človek, ktorý ho finalizuje. Ak sa výrok nedá spoľahlivo dokončiť počas diskusie, tím ho dopracuje neskôr. Pri overovaní podľa Valíka rozhoduje presné znenie výroku. Ako príklad uviedol tvrdenie Diany Javorčíkovej o veku vozidiel MHD v Banskej Bystrici. Údaj podľa zistení tímu platil pre trolejbusy, ale nie pre všetky vozidlá vrátane autobusov. Hoci kandidátka v minulosti informáciu uviedla správne, v diskusii zaznela inak. „My hodnotíme vlastne to, čo politik povie a to, čo divák počuje,“ vysvetlil Valík. Frankovská zároveň upozornila, že medzi overovanými výrokmi prevažujú pravdivé. „Veľká väčšina výrokov, na ktoré sa pozeráme od kandidátov, je pravdivých,“ povedala. Podľa nej je ich podiel v týchto komunálnych diskusiách ešte vyšší než pri bežnom overovaní politických debát. Dodala však, že ich priebeh môže ovplyvňovať aj zloženie účastníkov. Niektorí kandidáti, ktorí v minulosti šírili nepravdivé informácie, pozvanie odmietli. Hostia vidia zmysel v pokračovaní overovania naživo aj pri ďalších významných voľbách, upozorňujú však na jeho náročnosť pre celý tím. Frankovská pripomenula aj riziko chýb pri rýchlom zverejňovaní výsledkov. „Ak sa stane, že dáme von nejakú nesprávnu informáciu, tak ju opravujeme,“ uviedla.

„Cesta ministra Blanára do Moskvy za energiami je len dymová clona. Skutočným cieľom je masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave.“ Tvrdí to Ivan Novotný z SaS. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo opozičná SaS označuje oficiálny energetický program Blanárovej cesty do Moskvy za dymovú clonu. Z akých zdrojov z prostredia diplomacie pochádzajú informácie o navyšovaní počtu ruských diplomatov. Aké tri skupiny zamestnancov momentálne fungujú na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V čom spočíva bezpečnostné riziko voľného pohybu ruských agentov s diplomatickou imunitou po celom Schengene. Za akých konkrétnych podmienok by SaS pristúpila k podaniu trestného oznámenia na ministra pre podozrenie z vlastizrady. Šéf diplomacie Juraj Blanár sa chystá na oficiálnu návštevu Moskvy, kde má koncom októbra na rokovaní slovensko-ruskej hospodárskej komisie riešiť dodávky plynu, ropy a jadrového paliva. Opozičná SaS však bije na poplach a tvrdenia o energiách označuje len za zásterku pre skutočný cieľ – masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie nového špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave. Minister Blanár obvinenia obratom rázne odmietol a označil ich za nepravdivý výmysel opozície – hrozí mu napriek tomu trestné oznámenie za vlastizradu a dá sa tejto ceste ešte vôbec zabrániť? Téma pre Ivana Novotného z SaS, ktorý ju otvoril. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

PlayStation a Xbox smerujú k novej generácii, no hráčov medzitým trápia rekordné ceny súčasných konzol. Hlad po čipoch zvyšuje AI. Výpočty sa pritom môžu presunúť až na obežnú dráhu Zeme. Samotné teraflopy ešte neprezradia, ako budú nové hry vyzerať. Do výsledku vstupuje AI, upscaling aj dostupnosť komponentov, o ktoré herný hardvér súperí s dátovými centrami. O budúcnosti herných konzol, návrhu čipov pomocou AI a výpočtoch vo vesmíre sa v podcaste SHARE Chipcast rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. Odbornými vstupmi ich dopĺňa profesor STU Martin Weiss, garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra. Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum. V podcaste sa dozviete aj o týchto témach: Čo naznačujú neoficiálne správy o nových herných konzolách. Prečo zdražujú konzoly aj pamäte a aké dôsledky má dopyt po AI hardvéri. Ako umelá inteligencia zrýchľuje návrh čipov a prečo stále potrebuje dohľad ľudských odborníkov. Že kríza pamätí zasiahla aj Muska: jeho Tesla musela humanoidným robotom okresávať mozog. Ako chce Nvidia obmedziť nebezpečné správanie AI agentov pomocou pravidiel a hardvérového dohľadu. Prečo nový startup plánuje ťažiť bitcoiny vo vesmíre a aké problémy prináša chladenie vo vákuu. Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

V 106. epizóde podcastu Kam si to kopol? rozoberá bývalý ligový brankár Juraj Hajdúch 11. kolo Niké ligy. Ústrednou témou je 171. tradičné derby, v ktorom Slovan zvládol zápas v Trnave pomerom 3:0. Prvým gólom v belasom drese sa presadil Adam Griger, kým v bránke opäť žiaril Dominik Takáč. V epizóde zaznie aj audio vstup redaktora Jána Jasenku pred odletom Slovana do Ríma. Aj to nám ponúklo 11. kolo futbalovej Niké ligy, ktoré sme rozoberali v 105. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Futbalisti DAC Dunajská Streda opäť potvrdili pozíciu ligového lídra, keď v 5-gólovom šlágri 11. kola zvládli drámu pod Dubňom a zvíťazili nad Žilinou 3:2. Na čele tabuľky si tak upevnili neporaziteľnosť aj 5-bodový náskok. Trnavské derby zasa patrilo Slovanu Bratislava, ktorý po výhre 3:0 nad Spartakom získal dôležitú vzpruhu pred súbojom v Lige majstrov na pôde AS Rím. O všetkom najdôležitejšom sa porozprával moderátor Marián Lontoš s futbalovým brankárom Jurajom Hajdúchom, ktorý bol hosťom 106. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

“Mentálne ide u Viliama Karasa o smerácke zmýšľanie – blízke Smeru, Republike a SNS. Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je tak populistické, tak smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany” - František Mikloško reaguje na víkendové vyjadrenia podpredsedu Viliama Karasa, podľa ktorých podpredseda KDH podporujej niektoré stanoviská strany Smer. “KDH sa musí rozhodnúť, či má tento človek reprezentovať hnutie. S takým KDH ja nechcem mať nič spoločné a nebudem ho podporovať. KDH sa musí rozhodnúť, či chce byť takouto stranou, alebo tým tradičným, proeurópskym KDH, na ktoré sa dalo spoliehať celých 36 rokov a ktorému išlo v prvom rade o demokraciu”, dodáva. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Ad fontes a aké hlboké korene má hľadanie prameňov múdrosti. Ako stretnutia s osobnosťami disentu a tajnej cirkvi formovali celú generáciu Novembra '89. Prečo Slovensko po takmer 40 rokoch slobody prežíva krízu dôvery a či sa dokáže odraziť od dna. Čo radí František Mikloško mladej generácii a ako ho oslobodila cesta do New Yorku s Václavom Havlom. Aké ostré výhrady má voči vyjadreniam Viliama Karasa či zahraničnopolitickému smerovaniu vlády k Moskve Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister Migaľ, trnavský vicežupan Berényi a viacerí kandidáti strany Republika majú problém ukázať financovanie svojej kampane. Vyplýva to z veľkej analýzy Transparency International Slovensko. Na druhej strane sú pozitívne príklady. Centrom transparentnosti sú Košice, kde všetci traja hlavní súperi o primátorské kreslo sú medzi top kandidátmi a košickému kandidátovi patrí aj prvé miesto. Nitriansky župan Branislav Becík podľa TIS zneužíva na kampaň zdroje celej župy. Problém s transparentnosťou má aj druhý kandidujúci minister - Jozef Ráž. Podľa Michala Piška začal kampaň financovať typicky smeráckym spôsobom. Jeho miera netransparentnosti ale nie je na úrovni Samuela Migaľa, a na zistenia analytikov reagoval. Máme voliť podľa transparentnosti kampaní? A čo to znamená, keď niekto obchádza pravidlá, prípadne priamo porušuje zákon? Hovorí nám to aj o možných nekalých záujmoch oligarchov v pozadí? Pýtali sme sa Michala Piška, riaditeľa Transparency International Slovensko, v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas. Nahrával Peter Hanák.