TREND.sk

Nájomné bývanie na Slovensku má zelenú. Čo brzdí revolúciu na realitnom trhu? Štát má plány, investori peniaze a zamestnávatelia záujem, no nájomné byty na Slovensku brzdia príjmové limity, pomalé úrady aj prísne normy. V diskusnej relácii Trend Insider zaznelo, čo sa musí zmeniť Štát aj súkromní investori chcú rozšíriť nájomné bývanie na Slovensku, no jeho budúcnosť závisí aj od zmien v legislatíve, rýchlejších procesov, dostupných pozemkov a spolupráce so zamestnávateľmi. Nájomné bývanie sa na Slovensku postupne dostáva do popredia ako jedna z odpovedí na zhoršujúcu sa dostupnosť vlastného bývania. Kým tisíce domácností zápasia s vysokými cenami nehnuteľností a podmienkami hypotekárneho financovania, štát aj súkromní investori hľadajú cesty, ako rozšíriť ponuku nájomných bytov. Diskusia Trend Insider ukázala, že záujem o tento segment rastie, jeho ďalší rozvoj však naráža na administratívne, legislatívne aj ekonomické prekážky. Viac si vypočujete v podcaste.

Nové pravidlá transparentného odmeňovania prinášajú firmám povinnosť jasnejšie nastaviť hodnotenie pracovných pozícií, mzdové pásma aj komunikáciu so zamestnancami. Rozhodujúce bude, či zamestnávateľ dokáže rozdiely objektívne vysvetliť. Transparentnosť odmeňovania nie je pre slovenské firmy úplnou novinkou. Už dnes musia pri pracovných ponukách uvádzať mzdu alebo jej rozpätie. Nové pravidlá však idú ďalej. Zamestnávatelia budú musieť mať jasnejšie nastavený systém, podľa ktorého určujú hodnotu jednotlivých pracovných pozícií a následne aj ich odmeňovanie. „Nie je to o rovnakom plate. Rozdiely môžu byť aj väčšie ako päť percent, ale je potrebné to objektívne vysvetliť a pomenovať, čo môže byť pre niektoré spoločnosti administratívne náročnejšie,“ vysvetľuje Peter Lackó, senior manažér mzdového oddelenia a HR Consultant z TPA Slovakia. Na Slovensku platí nový zákon o transparentnom odmeňovaní, ktorým sa do legislatívy preberá príslušná európska smernica. Zákon nadobudol účinnosť 7. júna 2026. Viac si vypočujete v podcaste.

Stojíte vo fabrike pred tristo ľuďmi a máte im povedať, že to, čo robili roky, sa končí. Prečo tradičné manažérske recepty prestávajú fungovať a čo dnes potrebuje šéf, aby nebrzdil seba ani svoju firmu. Neistota tu bola vždy, mení sa však rýchlosť a to, ako veľmi vidia ľudia manažmentu pod ruky. Jiří Kastner, biznis mentor a sparring partner top manažérov v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo firmy zbytočne hľadajú manažérov mimo vlastných radov a ako za pár minút zistiť, či vás tím podrží. V rozhovore viac aj o tom: -ako má líder zvládať zmeny, spätnú väzbu a tlak na rozhodovanie - ako správne nastaviť tím a odhaliť jeho skutočnú dynamiku - prečo AI sama o sebe nestačí a firmy sa musia naučiť využívať technológie na tvorbu biznisu Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozrite na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=286hSgbAUYE&t=7s

Preklad v reálnom čase pomáha firmám zaškoľovať zahraničných zamestnancov, zefektívňovať medzinárodnú spoluprácu a búrať jazykové bariéry v každodennom pracovnom živote. Globalizácia prepája firmy, zamestnancov aj zákazníkov naprieč krajinami. Jazykové rozdiely však naďalej komplikujú každodennú komunikáciu, najmä na pracoviskách s medzinárodnými tímami. Prekladové zariadenia preto čoraz častejšie nachádzajú uplatnenie nielen pri cestovaní, ale aj vo výrobe, logistike, zdravotníctve či obchodných rokovaniach. Podľa Lenky Čepelovej, Head of CEE spoločnosti Vasco Electronics, predstavujú najväčšiu výzvu práve bežné pracovné situácie. Zatiaľ čo na dôležité obchodné rokovanie si firmy dokážu vopred zabezpečiť tlmočníka, pri každodenných otázkach zamestnancov je to oveľa komplikovanejšie. Jedným z príkladov je nástup zahraničného pracovníka, ktorého treba zaškoliť, oboznámiť s pracovnými postupmi či pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prekladová technológia mu umožňuje komunikovať s kolegami samostatnejšie a bez neustálej pomoci tlmočníka. Viac sa dozviete v podcaste. Videorozhovor si pozriete tu: https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/od-vyrobnych-hal-po-rokovania-prekladove-technologie-menia-svet-biznisu?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_1&itm_position=1

Verejné zdravotné poistenie pokryje bežnú liečbu rakoviny. Len čo onkológ odporučí nekategorizovaný liek alebo modernú imunoterapiu, náklady padajú na pacienta. Práve v tomto priestore funguje komerčné poistenie. Ľudia si ho však často dojednávajú na príliš nízke sumy. Riaditeľka divízie životného poistenia v spoločnosti Finportal Petra Heseková v podcaste hovorí, ako poistka funguje a kto ju v skutočnosti nepotrebuje.

Keď najlepší podvod vyzerá ako bežný pracovný deň, nastáva nová realita firemnej bezpečnosti . Umelá inteligencia robí podvodné hovory, videá aj správy presvedčivejšími, no podľa Michala Srnca, odborníka na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aliter Technologies, zostáva najdôležitejšou obranou pri útokoch zneužívajúc sociálne inžinierstvo schopnosť zastaviť sa, overiť si informáciu a nespoliehať sa iba na to, čo vidíme či počujeme. Kybernetickí útočníci nemusia prekonávať zložité technologické zabezpečenie firmy. Čoraz častejšie im stačí presvedčiť človeka na druhej strane. Sociálne inžinierstvo pritom nie je novým fenoménom. Umelá inteligencia však posúva jeho možnosti na úplne inú úroveň – dokáže napodobniť hlas, vytvoriť presvedčivé video či pripraviť personalizovanú správu v priebehu niekoľkých minút. „Útočníci sa snažia z minimálneho úsilia vyťažiť maximum. To platí aj v kybernetickej bezpečnosti a ,žiaľ, v posledných rokoch sa ukazuje, že ten najslabší článok je človek,“ hovorí M. Srnec. Jedným z najznámejších príkladov zneužitia technológií je prípad Arup, teda podvodný videohovor, pri ktorom sa útočníkom podarilo napodobniť vedenie spoločnosti a presvedčiť finančného riaditeľa na prevod 25 miliónov dolárov. Takéto prípady ukazujú, že samotný hlas alebo obraz už nemusia byť dostatočným dôkazom identity. Viac si vypočujete v podcaste.

Čínska konkurencia, nástup elektromobility a meniace sa pravidlá hry nútia automobilky prehodnocovať svoje stratégie. Slovenský zákazník pritom zostáva opatrný, no jeho nároky rastú. Jan Procházka, konateľ Škoda Auto Slovensko, vysvetľuje, čo bude v novom automobilovom svete rozhodovať o úspechu. Geopolitická situácia, ekonomické podmienky, nové technológie, meniace sa požiadavky zákazníkov aj európska legislatíva vytvárajú prostredie, v ktorom musia automobilky reagovať rýchlejšie než v minulosti. Škoda Auto si pritom na Slovensku dlhodobo udržiava pozíciu lídra. Podľa Jana Procházku však dnes už nestačí spoliehať sa na tradíciu. O úspechu značky rozhoduje kombinácia kvality produktu, služieb a jeho hodnoty pri ďalšom predaji. Viac si vypočujete v podcaste.

Kým dnes drvivá väčšina Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, rastúce ceny bytov, drahšie financovanie a meniace sa preferencie mladšej generácie otvárajú priestor pre nový realitný biznis Developer Lucron stavia v bratislavskom Neste viac ako 300 zariadených nájomných štúdií. Ak sa model osvedčí, môže byť jedným z prvých signálov, že slovenský realitný trh sa začína približovať západnej Európe. Pre developera však nájomné bývanie znamená úplne inú ekonomiku ako klasický predaj bytov. Pri tradičnom modeli developer projekt postaví, byty predá a v priebehu niekoľkých rokov inkasuje späť vložený kapitál. Pri nájomnom modeli musí nehnuteľnosť dlhšie vlastniť alebo prevádzkovať, budovať obsadenosť a až následne môže aktívum predať investorovi. Slovensko navyše zatiaľ nemá dostatočne rozvinutú sieť veľkých inštitucionálnych investorov ani profesionálnych operátorov, ktorí sú v západnej Európe prirodzenou súčasťou tohto trhu. Projekt Nesto je najväčším projektom Lucronu v Bratislave. Na 47 hektároch v Petržalke má počas najbližších 15 až 20 rokov vyrásť nová mestská štvrť. Už dnes v nej žije približne 400 ľudí. Nájomný sektor sa začal stavať v marci 2026. Developer ho chce stavebne dokončiť v roku 2028 a prvých nájomníkov privítať ideálne už v septembri toho istého roka. Projekt má byť zároveň testom, či je profesionálne nájomné bývanie životaschopné aj na slovenskom trhu. „Je to pre nás laboratórium, ako sa táto biznisová línia v rámci developmentu osvedčí. Keď to funguje v zahraničí a vykazuje to dobré čísla, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku?“ hovorí Slavomír Habánik, development director spoločnosti Lucron. Viac si vypočujete v podcaste.

Malé firmy sa začali hromadiť tesne pod hranicou obratu 100-tisíc eur. Nad ňou totiž zo základu dane platia vyššiu daň. Niektoré sa tomu snažia vyhnúť, čo sa môže zmeniť z optimalizácie na zneužitie práva. Daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda-Oravcová v podcaste vysvetľuje, ako si legálne znížiť základ dane, kedy je rozdelenie firmy v poriadku a čo hrozí firme, pri ktorej finančná správa odhalí zneužitie práva.

Žijeme v časoch, keď nebude stačiť iba plot, kamery a fyzická stráž. Éra dronov a hybridných hrozieb prináša útoky, ktoré môžu prichádzať z oblohy, kyberpriestoru aj cez manipuláciu dát. Hranice bojiska sa v posledných rokoch výrazne posunuli. Konflikty na Ukrajine či Blízkom východe ukazujú, že cieľom už nemusí byť iba vojenská jednotka. Útok môže smerovať na energetiku, dopravu, telekomunikácie, zdravotníctvo či vodárenské systémy – teda na infraštruktúru, od ktorej závisí každodenný život obyvateľstva. „Najväčšie hrozby sú tie, o ktorých nevieme. Môže ísť o podprahovú manipuláciu s dátami, s nastavením tepla alebo tokom energií,“ upozorňuje Chief Defence Advisor zo spoločnosti ALITER TECHNOLOGIES Imrich Petruf. Viac sa dozviete v podcaste. Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu: https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/tichy-utok-velke-skody-nova-era-ochrany-kritickej-infrastruktury?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_1&itm_position=2

Ceny plynu stúpajú, ropa atakuje sto dolárov za barel. Európa vstupuje do ďalšej energetickej skúšky. Koniec ruských dodávok, rastúca závislosť na LNG, nákladná elektrifikácia ekonomiky a neutíchajúce geopolitické riziká. O tom, čo čaká Európu pred zimou, čo znamená koniec ruského plynu a či Slovensko dokáže udržať svoju energetickú konkurencieschopnosť aj bezpečnosť sme v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou podrobnejšie prebrali s energetickým analytikom Radovanom Potočárom.

Komunálne voľby sa blížia a v kuloároch sa už hovorí o zvyšovaní miestnych daní. Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček v podcaste uvádza, že to pocítia skôr podnikatelia ako domácnosti. Samosprávam by mohli rozviazať ruky aj navrhované legislatívne opatrenia, ktoré sú zamerané na vyššie zdaňovanie predajcov a developerov. Mestá by sa však chceli zamerať aj na majetok domácností, ktorý stojí v luxusných štvrtiach.

„Sociálne siete nás držia pod krkom a menia rozpočty zo dňa na deň,“ hovorí podnikateľka Katarina Van Derham, ktorá žije v USA takmer tri desaťročia. V roku 1998 sa v Amerike obchodovalo cez telefón, osobné stretnutia a podanie ruky. Katarina Van Derham prišla do tohto sveta s 500 dolármi vo vrecku. Presadila sa ako modelka, prenikla do šoubiznisu a neskôr vybudovala online magazín s miliónmi vzhliadnutí mesačne aj vlastnú kozmetickú značku. Dnes podniká v Kalifornii aj v Európe. Americký trh podľa nej stále ponúka viac príležitostí a jednoduchší štart, no úspech je drahší a menej predvídateľný. Algoritmy menia marketingové plány, investori strážia rozpočty a zákazníci si vyberajú značky podľa komunity, ktorá za nimi stojí. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, ako sa v USA dá firma založiť jednoduchšie než v Európe, porovnáva podnikateľskú mentalitu na oboch kontinentoch, aj to, ako Európanov často brzdí strach z neúspechu. Otvorene približuje aj tienisté stránky amerického života: rastúce životné náklady, tlak na rozpočty a neistotu, keď ľudia pracujú a zarábajú, no napriek tomu zápasia s vyčerpanými účtami či otázkou, kde budú bývať. Viac si vypočujete v podcaste.

Strach zo straty peňazí, pocit, že investovaniu nerozumejú, či presvedčenie, že potrebujú veľký kapitál. Aj to sú dôvody, pre ktoré ženy investovanie často odkladajú. Podľa Adriány Ďuricovej, zakladateľky spoločnosti Ardia Investments však môže byť najväčším rizikom práve neinvestovanie. Čas a disciplína sú totiž pri budovaní majetku najdôležitejšie. Investovanie už dávno nie je výsadou bohatých. Jedným z najväčších mýtov je podľa A. Ďuricovej predstava, že na investovanie treba veľký kapitál. Aj menšie pravidelné sumy môžu pri dlhom investičnom horizonte vďaka zloženému úročeniu postupne vytvoriť významný majetok. „Najväčším rizikom je riziko nekonania alebo váhania. Váhanie je extrémne drahé,“ hovorí A. Ďuricová. Peniaze ponechané dlhodobo na bežných účtoch totiž strácajú vplyvom inflácie silu. Ďalším problémom môže byť nedostatočná diverzifikácia či rozhodovanie pod vplyvom emócií. Rozdiel medzi mužmi a ženami podľa nej spočíva v správaní. Ženy síce často potrebujú viac času na rozhodnutie a investovanie si podrobnejšie naštudujú, keď však stratégiu prijmú, bývajú disciplinovanejšie. Menej podliehajú impulzívnym nákupom a panike počas poklesov na trhoch. „Nejde o to, čo viete pri investovaní, ale ako sa pri tom správate. Psychológia peňazí je extrémne dôležitá,“ vysvetľuje. Za častú chybu považuje aj prílišnú opatrnosť. Nehnuteľnosť či jediný finančný produkt nemusia automaticky znamenať dostatočnú diverzifikáciu. Rovnako dôležité je mať jasno v tom, kam človek investuje, kedy bude peniaze potrebovať a aké riziko je ochotný podstúpiť. Viac si vypočujete v podcaste.

Až 93 percent ľudí na Slovensku býva vo vlastnom a nehnuteľnosti tvoria väčšinu majetku domácností. Najväčšiu istotu ďalšieho rastu ich hodnoty by mala na prvý pohľad ponúkať Bratislava. Michal Hranai z Penta Real Estate v podcaste vysvetľuje, prečo sa majitelia bytov nemôžu spoliehať, že ceny budú automaticky len rásť.

Európska investičná banka minulý rok investovala do projektov v EÚ aj mimo nej približne sto miliárd eur. Energetická neistota aj obavy o konkurencieschopnosť voči USA a Ázii však stavajú Európu pred nové výzvy. Zuzana Kaparová, vedúca zastúpenia Skupiny Európskej investičnej banky (EIB) na Slovensku, v rozhovore relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou, hovorí, kam smerujú miliardy eur investícií na Slovensku a prečo je stredná a východná Európa pri investovaní opatrnejšia než USA. Približuje, ako banka vyvažuje podporu obranného priemyslu a sociálnych oblastí a ako sa pripravuje na dôsledky klimatických zmien, ktoré ovplyvnia ekonomiky všetkých európskych štátov. Viac si vypočujete v podcaste.

Slovensko má desaťnásobne viac nepoistených vozidiel ako okolité krajiny. V medzinárodnom systéme zelenej karty patrí k najhorším. Po rokoch príprav je schválená legislatíva, ktorá to má zmeniť. Výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní a Slovenskej kancelárie poisťovateľov Martin Kaňa v podcaste vysvetľuje, čo presne sa mení a kde má nový zákon medzery.

„Čím väčší neporiadok v mzdách, tým horšie sa firmám bude odmeňovanie vysvetľovať“ hovorí advokát, Marek Švec, expert na pracovné právo. Na Slovensku platí nový zákon o transparentnom odmeňovaní, ktorým sa do legislatívy preberá príslušná európska smernica. Firmy museli nastaviť nové, objektívne štruktúry odmeňovania. V praxi to však zatiaľ zvládla len menšina z nich. Profesor Marek Švec v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, prečo problém nie je v európskej smernici, ale v neporiadku, ktorý si firmy v odmeňovaní vytvárali celé dve desaťročia, ako môže byť porovnateľnou práca účtovníka a skladníka a čo hrozí zamestnávateľom, ktorí si „domácu úlohu" nesplnili včas. Celý rozhovor si pozriete aj na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=AiOotrZEnVo&t=699s

Nedostatok pracovníkov napriek tisícom víz. Kde sa strácajú ľudia, ktorým Slovensko otvorilo dvere Kým ešte pred pár rokmi na Slovensko pracovníci najmä zo Srbska či Ukrajiny, dnes sa nábor presúva do Indie, Filipín, Nepálu a štátov strednej Ázie. Slovenská ekonomika sa bez zahraničných pracovníkov nezaobíde. Otázkou však nie je len to, koľko ich potrebujeme, ale či sú čísla, z ktorých sa vychádza, reálne. „Podľa zamestnávateľských zväzov by nám ročne malo chýbať zhruba 10-tisíc pracovných miest. Vlani sme na našich ambasádach vydali oveľa viac víz spojených priamo s výkonom zamestnania. Ak by teda každý z týchto ľudí skutočne prišiel a začal pracovať, prečo nám stále chýba pracovná sila?," pýta sa riaditeľ konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Bartoň. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozorňuje na skresľujúce údaje, ktoré zvyšujú tlak na úrady, Vysvetľuje ako systém funguje, kde sú slabé miesta v podobe falšovania a podvodov a v čom sú príležitosti dobre zvládnutej migrácie aj riziká, keď sa to nepodarí.

„Čelíme schizofrénii, keď chceme v Európe vyrábať a s vysokou maržou vyvážať, no zároveň vytvárame prostredie, v ktorom má každý radšej jazdiť na bicykli,“ upozorňuje viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Nemecký Volkswagen plánuje rušiť tisíce pracovných miest, zatvárať fabriky a škrtať modely. Podľa Pavla Prepiaka je to len „vrchol ľadovca“ problému, ktorý roky naberá na sile v celej Európe. Vysvetľuje, ˇči sa z áut stávajú uniformné „smartfóny na kolesách“, ako niektoré technológie robia z vodiča takmer nesvojprávnu osobu za volantom, a prečo je najvyšší čas vrátiť sa k normálnosti a nechať rozhodovanie viac na samotnom zákazníkovi. V rozhovore sa dozviete: • Kedy a ako sa nemecké problémy prejavia aj na slovenských fabrikách a pracovných miestach • Čo všetko sa za posledných päť rokov zmenilo v predaji áut v Európe • Prečo prechod na elektromobilitu nabral nesprávne tempo • Čo musí urobiť štát, aby si automobilky u nás udržal • Ako sa mení dizajn aj podstata auta smerom k uniformite a autonómnej jazde

Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou fungovania firiem. Potvrdzujú to aj výsledky spoločnosti Lenovo, ktorá za sebou má historicky najúspešnejší rok. Práve AI riešenia boli podľa Vladimíra Varzalyho, Country manažéra Lenovo Slovakia, hlavným motorom rastu. „Umelá inteligencia a zariadenia, ktoré s ňou súvisia, dnes predstavujú približne 33 percent obratu celej firmy.“ Výrazne rástol aj predaj počítačov vybavených neurónovými procesormi, ktoré urýchľujú spracovanie úloh umelej inteligencie. Zároveň sa menia aj očakávania zákazníkov. Nestačí už len výkonný hardvér – firmy požadujú komplexné riešenia, kvalitné služby, bezpečnosť dát a partnera, ktorý ich prevedie digitálnou transformáciou. Najväčší prínos AI dnes vidí V. Varzaly v odbúravaní rutinných administratívnych činností. Spracovanie dokumentov, faktúr či interných procesov dokáže automatizácia výrazne zrýchliť a zamestnancom uvoľniť priestor na hodnotnejšiu prácu. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Každý druhý kupujúci novostavby v Bratislave je investor. Čo to znamená pre trh? Slovenský realitný trh vstupuje do novej etapy.. Starnutie populácie, rast významu nájomného bývania či presun investičného kapitálu do logistiky a retail parkov naznačujú, že budúcnosť realitného trhu nebude stáť len na klasických bytoch. Podľa investičného manažéra Tomáša Cára budú najúspešnejší tí investori, ktorí dokážu rozpoznať dlhodobé trendy namiesto čakania na „ideálny moment“. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, kde dnes vidí najväčší investičný potenciál a ako budú realitný trh čoraz viac formovať demografické zmeny. V rozhovore sa dozviete: • prečo ceny bytov rastú a či Slovensku hrozí realitná bublina • prečo je kúpa bytu v Bratislave menej dostupná než vo Viedni • aké segmenty ponúkajú najzaujímavejší pomer rizika a výnosu • akú budúcnosť má nájomné a družstevné bývanie • aké investičné chyby robia Slováci najčastejšie Celý videorozhovor si môžete pozrieť na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=5t5UKDz07WU&t=1133s

Väčšina malých podnikateľov si myslí, že sa ich povinná e-faktúra netýka. Podľa Petra Tomčányho zo Združenia účtovníkov Slovenska je to omyl. Od januára 2027 sa e-faktúra stane realitou a zmení zaužívané procesy vo firmách. V podcaste vysvetľuje, koho sa nové pravidlá týkajú, prečo skončia ročné splátkové kalendáre pri nájmoch, ako funguje digitálny poštár a aké pokuty hrozia pri chybách.

Európska únia reguluje, firmy sa sťažujú a európske financie si väčšinou zoberú Francúzi či Nemci. Právnik Filip Drnec vysvetľuje, prečo je to často naša vlastná chyba Slovensko a Česko sú priemyselné krajiny, ktoré z členstva v Európskej únii čerpajú viac, než do nej vkladajú. Napriek tomu majú naše firmy chronický pocit, že sa v Bruseli rozhoduje o nich bez nich. Regulácie pribúdajú, reportovacie povinnosti rastú a konkurencieschopnosť voči USA či Číne slabne. Kde je skutočný problém? Právnik Filip Drnec, ktorý sa profesionálne venuje zastupovaniu záujmov firiem v európskych inštitúciách, hovorí otvorene: chyba nie je iba v Bruseli. Viac si vypočujete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Žilinský kraj má štyri univerzity, priemysel a strategickú polohu na obchodnom trojuholníku Žilina, Ostrava, Katowice. Zakladateľ inovačného zoskupenia Žilina Innovation Valley a regionálny politik Martin Kapitulík v podcaste hovorí, že ak tento potenciál nevyužijeme, nové diaľnice budú len obchvatom, cez ktorý tranzit prejde bez zastavenia.

Ceny bytov rastú, povoľovacie konania sa vlečú roky a výstavba nestíha dopytu. Ekonóm Martin Slaný vysvetľuje, prečo za tým nie je zlyhanie trhu, a kde vidí prehliadanú investičnú príležitosť, na ktorú väčšina ľudí vôbec nemyslí Politici hovoria o zlyhaní trhu, a štát v duchu tejto diagnózy siaha po vlastných riešeniach. Stavia byty, dotuje hypotéky, reguluje. Podľa ekonóma Martina Slaného trh funguje, len dostáva zlé signály od tých, ktorí ho chcú zachrániť. Na dopyt po nehnuteľnostiach pritom tlačia aj hlbšie spoločenské zmeny, ľudia vstupujú do manželstva neskôr, častejšie sa rozvádzajú a pribúdajú single domácností. Každá z nich potrebuje vlastnú strechu nad hlavou. Výsledkom je štrukturálny hlad po bývaní, ktorý samotná výstavba nestíha pokryť. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí viac o tom, prečo nové stavebné zákony nestačia, čo majú Slovensko a Česko spoločné, a kde leží skutočná príčina nedostupnosti bývania. Celý videorozhovor si môžete pozrieť na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=UqIY5x9fBZY&t=2052s

Nové pravidlá prinesú vyššiu bezpečnosť, ale aj vyššie náklady, pomalšie tranzitné časy a výraznú transformáciu logistického trhu. Od 1. júla 2026 vstupuje do platnosti posledná etapa implementácie európskeho balíka mobility. Nové pravidlá rozširujú povinnosť využívať inteligentné digitálne tachografy aj na úžitkové vozidlá s hmotnosťou nad 2,5 tony, ktoré zabezpečujú medzinárodnú dopravu či kabotáž. Doteraz sa tieto povinnosti vzťahovali len na vozidlá nad 3,5 tony. Podľa Romana Stoličného, regionálneho riaditeľa spoločnosti Dachser pre juhovýchodnú Európu, ide o prirodzené zavŕšenie procesu, ktorý Európska únia pripravovala niekoľko rokov. „Hlavným cieľom nie je len zjednotenie podmienok na trhu, ale predovšetkým zvýšenie bezpečnosti. Dodávky boli doteraz často využívané na expresné prepravy bez obmedzení pracovného času vodičov, čo už bolo potrebné regulovať.“ Firmy budú musieť zabezpečiť montáž digitálnych tachografov, archivovať údaje o jazdách a prispôsobiť organizáciu práce novým pravidlám odpočinku vodičov. To podľa R. Stoličného nevyhnutne zvýši prevádzkové náklady. Najvýraznejšie sa zmena prejaví pri expresných prepravách, ktoré boli doteraz postavené na maximálnej flexibilite. „Ak vozidlo dnes dokáže doraziť do Nemecka, vyložiť tovar a okamžite sa vrátiť späť, po novom bude musieť vodič absolvovať povinný odpočinok. Celý logistický cyklus sa predĺži a náklady porastú o stovky, v niektorých prípadoch aj o tisíce eur.“ Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Ešte pred niekoľkými rokmi boli pokročilé finančné nástroje a ERP systémy výsadou veľkých hráčov. Dnes sa vďaka cloudu, automatizácii a umelej inteligencii dostávajú aj k menším a stredným e-shopom V e-commerce už dávno neplatí, že vyhráva firma s najväčším množstvom dát. Skutočnou konkurenčnou výhodou je schopnosť tieto dáta efektívne spracovať a využiť pri každodennom riadení firmy. Práve v tom zohrávajú kľúčovú úlohu moderné ERP systémy, cloudové riešenia a automatizácia. „Vďaka technologickému vývoju si dnes firmy dokážu za zlomok pôvodných nákladov vybudovať kompletný ekosystém, ktorý prepája všetky procesy vo firme. Už nestrácajú konkurenčnú výhodu voči veľkým hráčom, ktorí si takéto riešenia mohli dovoliť pred desiatimi rokmi,“ vysvetľuje Juraj Tobák, partner TPA Slovakia a zakladateľ spoločnosti GetFinDone. Kým v minulosti stáli implementácie veľkých ERP systémov desaťtisíce až státisíce eur, v súčasnosti dokážu firmy prepájať e-shopové platformy, účtovníctvo, sklady, platobné brány či logistických partnerov pomocou cloudových technológií a API rozhraní. Výsledkom sú konzistentné dáta dostupné prakticky v reálnom čase. Práve prehľad o aktuálnom stave zásob, objednávok, platieb či marží sa stáva základom kvalitného finančného riadenia. Mnohé e-shopy totiž stále robia rozhodnutia na základe neúplných alebo oneskorených informácií. Viac si vypočujete v podcaste.

Na prekvapivé komplikácie v HoReCa segmente upozorňuje šéf hotelierov. Slovenský cestovný ruch sa po pandémii postupne vracia do formy. Hotely hlásia rast záujmu zahraničných návštevníkov, pripravujú sa na zavedenie jednotnej európskej klasifikácie a vítajú vznik registra krátkodobých prenájmov. Podľa hotelierov je však čoraz ťažšie nájsť kvalifikovaných zamestnancov, mladí ľudia prichádzajú na trh práce s horšou jazykovou vybavenosťou a zamestnávateľov zaťažujú vysoké odvody aj rastúce náklady na pracovnú silu. „Kuchárov hľadáme mesiace, problémom sú aj odvody,“ hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Celý rozhovor si vypočujete v podcaste.

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov. „Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky. Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje. Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví. Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom. „Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek. Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti. Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu. „Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO. Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu. Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek. Viac si vypočujete v podcaste.

Polovica mája bola na dlhopisových trhoch nervózna. Japonské, britské aj americké štátne dlhopisy sa predávali tak rýchlo, že analytici hovoria o návrate „bond vigilantes" – investorov, ktorí v deväťdesiatych rokoch dokázali prinútiť vlády k disciplíne tým, že prestali kupovať ich dlh. Na vyspelých trhoch to investori vidia v reálnom čase. Na Slovensku nie. Slovenské domácnosti držia v dlhopisoch už vyše 5 miliárd eur – trojnásobok oproti roku 2015. Lenže 74 percent z päťsto aktívnych emisií sa neobchoduje na žiadnej burze. Žiadna cena, žiadny rating, často ani konsolidovaná závierka materskej skupiny. Investor si kúpi dlhopis a odteraz mu ostáva len veriť. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip rozoberá, ako sa v tomto prostredí orientovať – a prečo prospekt emitenta často povie menej, než by ste čakali.

Ceny energií rastú, materiály zdražujú. Kto s rekonštrukciou otáľa, zaplatí v budúcnosti podstatne viac Segment starostlivosti o budovy prechádza na Slovensku premenou. Kým ešte pred niekoľkými rokmi väčšina majiteľov nehnuteľností riešila viditeľné poškodenie fasády až v krajnom prípade, dnes pribúda tých, ktorí myslia dopredu. Podľa odborníkov z praxe ide síce stále o pozvoľný proces, no smer je jednoznačný. „Segment čistenia fasád a celkovo starostlivosti o všetky typy budov na Slovensku sa vyvíja veľmi pozitívnym smerom. Ešte stále sme v dosť edukatívnej fáze, ale pri tomto tempe – keď to bude pokračovať ďalších pár rokov, už majiteľ akejkoľvek budovy na Slovensku bude mať jasnú predstavu o tom, že keď vidí špinavú fasádu, nenechá to zájsť do krajných medzí," hovorí Adrián Avuk, riaditeľ firmy Bomba Fasáda. Kľúčovým posunom je zmena v myslení. Majitelia bytových domov, správcovia nehnuteľností aj architekti čoraz častejšie premýšľajú o údržbe budovy už v momente jej zateplenia – nie až keď sa objavia problémy. „Vidíme veľmi pozitívny prístup zákazníkov, bytových družstiev, architektov. Už pri zateplení nového domu uvažujú nad tým, že skôr či neskôr bude treba investovať nejaké prostriedky na obnovu. Keď si ľudia pravidelným spôsobom odkladajú aspoň pár eur mesačne, tak po 10 až 15 rokoch je to dostatočný balík peňazí na celú komplexnú obnovu fasády," vysvetľuje A. Avuk. Ekonomický pohľad je pritom jasný. Zanedbanie pravidelnej údržby vedie k problémom, ktorých riešenie je násobne nákladnejšie. Nie je to len otázka estetiky – ide o ochranu hodnoty nehnuteľnosti a predchádzanie štrukturálnym poruchám. Viac si vypočujete v podcaste.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť. Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií. Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá. „Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič. Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom. Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov. Viac si vypočujete v podcaste.

V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili. V podcaste sa dozviete: — prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra — čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu — prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna — čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí — čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes

Koaličná SNS navrhuje zdaňovať prevádzky nad 500 štvorcových metrov bez akéhokoľvek stropu. Obce a mestá by tak mohli viac zdaňovať obchodníkov. Návrh je napísaný tak, že nezasiahne len väčšie predajne, ale takmer všetkých. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič v podcaste vysvetľuje, prečo je zákon zle napísaný, logicky neobhájiteľný a koho všetkého zasiahne.

Slovensko má do decembra 2026 implementovať smernicu EÚ o platformovej práci. To, ako sa k tomu postaví, ovplyvní nielen tisíce kuriérov, ale aj státisíce zákazníkov, lokálnych podnikateľov a celé regióny. Deväťdesiatštyri percent partnerských kuriérov Woltu uprednostňuje spoluprácu na báze nezávislej činnosti pred klasickým zamestnaneckým pomerom. Nie preto, že nemajú na výber ,ale preto, že flexibilita im umožňuje kombinovať doručovanie s inými záväzkami. Väčšinu tvoria študenti a ľudia s inou prácou, v priemere pracujú deväť hodín týždenne. „Svet nie je čiernobiely - zamestnaný so všetkými ochranami a živnostník bez ochrán. Snažíme sa ukázať, že flexibilita, ochrana a pravidlá môžu ísť ruka v ruke," hovorí Veronika Bush, manažérka verejnej politiky Wolt pre strednú a východnú Európu zo spoločnosti Wolt. Rekvalifikácia kuriérov na zamestnancov by podľa čísel z prieskumu zverejneného Republikovou úniou zamestnávateľov zdražela doručovanie o 15 až 20 percent, znížila dopyt o 8 až 24 percent a sektor HORECA by mohol stratiť 19 až 56 miliónov eur ročne. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Povinná elektronická fakturácia zasiahne od začiatku budúceho roka prakticky každý podnik na Slovensku. Zostáva polroka na prípravu, ako od budúceho roka fungovať s e-faktúrou E-faktúra nie je „pdf poslané emailom". Je to štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML, vytvorený podľa európskej normy, ktorý umožňuje automatizované spracovanie v informačných systémoch. Povinnosť vystavovať e-faktúru sa od 1. januára 2027 vzťahuje na všetkých tuzemských platiteľov DPH pri transakciách s inými tuzemskými podnikateľmi, nezdaniteľnými právnickými osobami alebo orgánmi verejnej moci. No povinnosť prijímať e-faktúru je omnoho širšia — dotkne sa všetkých tuzemských zdaniteľných osôb vrátane živnostníkov, advokátov, notárov či prenajímateľov nehnuteľností, hoci sami platiteľmi DPH nie sú. „Táto prijímacia povinnosť je rovnako dôležitá ako povinnosť vystavenia e-faktúry, keďže sa týka oveľa širšieho okruhu osôb," upozorňuje Veronika Chválová Rajnohová, senior daňová manažérka z TPA Slovakia. Kľúčovým prvkom celého systému je takzvaný digitálny poštár — certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, prostredníctvom ktorého sa e-faktúry odosielajú, prijímajú a zároveň v reálnom čase oznamujú Finančnej správe SR. „Pri výbere digitálneho poštára je dôležité zamerať sa na spoľahlivosť a technické možnosti riešenia. Ak s ním nebudete spokojní, môžete ho kedykoľvek vymeniť," hovorí Miroslava Kvočáková, senior účtovná manažérka TPA Slovakia. Zoznam certifikovaných poskytovateľov priebežne zverejňuje finančná správa na svojom webe. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Ceny energií, letecké palivo, čpavok, hélium — suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika nezaobíde, sú opäť pod tlakom. Americko-izraelský útok na Irán a následné komplikácie na Blízkom východe rozhýbali ceny energií. Niektorým leteckým spoločnostiam môžu v tomto období začať dochádzať zásoby paliva. Problém je však hlbší. Európa si komplikuje prístup k lacnejším energiám. Výsledok? Priemysel odchádza do Ázie a USA. Nemecko deindustrializuje. Nemecký kancelár Friedrich Merz bol vypískaný odbormi, sám priznal zlyhanie v modernizácii krajiny. Chystá škrty v sociálnom systéme aj dôchodkoch. Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank. ide len o riešenie následkov, nie podstaty problému a Európa môže už o pár rokov vyzerať úplne inak ako dnes. A hotovosť? Tá je ohrozená viac, než si mnohí uvedomujú. Podľa ekonóma digitálne euro a akékoľvek iné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nie sú o pohodlí — je to prvý krok k zrušeniu hotovosti. Bez nej môžu centrálne banky nastaviť výrazné záporné úroky. Ako sa pozerá na zakotvenie práva na hotovosť vo Švajčiarsku, aj na Slovensku a ako investovať, aby pre vás pracoval čas. Viac sa dozviete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika. „Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management. Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách. Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich. Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“ Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“ Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“ F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo. „Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje. Viac sa dozviete v podcaste.

Economist prirovnal ľudí v ére umelej inteligencie ku koňom po nástupe automobilov. Nie je to sci-fi, ale logika, ktorú už nahlas vyslovujú šéfovia veľkých bánk a technologických firiem. Menej ľudí, viac kapitálu. Menšia pridaná hodnota človeka, väčšia hodnota stroja. Slovensko je v tejto situácii obzvlášť zraniteľné cez závislosť od manuálnej práce s nízkou pridanou hodnotou, má štvrtý najvyšší odvod v Európe a vyše 50 percent štátnych príjmov stojí na zdaňovaní práce. Keď práce bude menej, štátna pokladnica to pocíti skôr, ako si ktokoľvek pripúšťa. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo to nie je len téma vzdialených technologických gigantov, ale skorá hrozba pre slovenský rozpočet, dôchodkový systém aj každodenný život.

Podiel EÚ na svetovom obchode klesol medzi rokmi 2005 a 2023 zo 17 na 14 percent, zatiaľ čo Čína sa za rovnaké obdobie vyšvihla z 9 na 17 percent. Výrobné náklady v EÚ sú oproti Číne pri hliníku vyššie o 113 percent, pri čpavku takmer o 100 percent a pri batériách o 50 percent. „Európa nevyrobí ani jeden elektromobil bez Číny, lebo kovy vzácnych zemín Európska únia nemá. Bez ocele, bez hliníka nevyrobíme vôbec nič,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Slovenský priemysel neohrozuje len kríza v Hormuze. ale aj drahé energie, Green Deal a domáce ekonomické výzvy Problémy v Hormuzskom prielive sa postupne prejavia v cenách energií, hnojív aj viacerých surovín. Je to však len jedna z vrstiev krízy, ktorej čelí európsky, aj slovenský priemysel. Tibor Gregor hovorí, prečo sa bez zásadných zmien v energetike, daňovej politike a myslení vlády aj Bruselu situácia nezlepší. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor: https://www.youtube.com/watch?v=PLeM8go6Krc&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=10

Prečo sú byty v Bratislave také drahé? by TREND.sk

Firmy čoraz lepšie chápu, že ochrana dát nie je luxus, je to existenčná otázka. O tom, ako sa zmenil prístup slovenských podnikov ku kybernetickej bezpečnosti a čo robí z firmy ľahkú korisť pre útočníkov, hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT spoločnosti IXPERTA Ešte pred niekoľkými rokmi bola kyberbezpečnosť vnímaná ako nákladová položka, ktorá zaujíma výhradne IT oddelenie. V súčasnosti sa vnímanie zásadne mení. Manažéri a majitelia firiem si uvedomujú, že digitálny priestor je miestom, kde sídli skutočná hodnota ich podnikov — dáta, procesy, reputácia. A práve tam striehnu najväčšie hrozby. „Ako si každý uvedomuje, že potrebujeme mať zámok na dverách alebo plot okolo výrobného podniku, tak dnes už ide o to, že si chránim svoje hodnoty vo firme nielen plotom, ale aj ochranou kybernetického priestoru," hovorí Andrej Kavický, riaditeľ divízie ICT, ktorý zodpovedá za strategické smerovanie riešení v oblasti IT v spoločnosti IXPERTA. Jedným z najväčších a podceňovaných rizík sú dodávateľské reťazce. „Útok na Jaguar Land Rover v roku 2025 dokázal fabriku vyradiť na niekoľko týždňov a straty sa pohybovali v jednotkách miliárd eur — a nebolo to spôsobené samotnou firmou, ale dodávateľským reťazcom,“ upozorňuje A. Kavický s tým, že prepojenie sietí, zariadení a partnerov znamená, že jedno slabé miesto môže ohroziť celý ekosystém. Keď sa ráno zamestnanci dostavia do práce a zistia, že dáta sú preč, nastáva chaos. Obnova môže trvať hodiny, dni, niekedy týždne. Práve preto A. Kavický prirovnáva prípravu na kybernetický útok k požiarnym cvičeniam: „Pravdepodobnosť požiaru je dnes podstatne nižšia ako pravdepodobnosť kybernetického útoku, a napriek tomu sa na takúto situáciu nepripravujeme." Odpoveďou na túto medzeru je platforma, ktorú IXPERTA vyvíjala v spolupráci s Európskym centrom pre kybernetickú bezpečnosť, univerzitami a poprednými výrobcami bezpečnostných riešení. Naším cieľom je zálohu nielen mať, ale mať ju bezpečnú a použiteľnú," vysvetľuje A. Kavický. Pre malé a stredné podniky nemusí znamenať kybernetická ochrana vybudovanie vlastného tímu bezpečnostných špecialistov. „Veľké firmy, ako sú banky, investujú do bezpečnosti milióny eur a zamestnávajú desiatky ľudí. Malá firma si to nemôže dovoliť a ani to nedáva zmysel," hovorí A. Kavický. Riešením je spolupráca s dôveryhodným externým partnerom — avšak s jasne nastavenými zmluvnými podmienkami, právomocami aj zodpovednosťou. Kyberbezpečnosť nie je jednorazová investícia s jasným koncom. Je to nepretržitý proces. „Mať bezpečnosť nie je cieľ. To je dlhodobá cesta. Keď na tú cestu raz nastúpime, nemali by sme z nej nikdy vystúpiť," uzatvára A. Kavický. Viac podrobností v podcaste.

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie. „Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank. Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. Viac informácií sa dozviete v podcaste.