Počúvam sa

Pozvanie prijala psychologička a fertility koučka Marcela Korčeková, ktorá otvorene hovorí o svojej vlastnej ceste za materstvom, o prekážkach, ktoré musela prekonať, i o tom, prečo sa rozhodla pomáhať ženám a párom prechádzajúcim podobnou skúsenosťou. O tom, ako ovplyvňuje neplodnosť identitu ženy, prečo je dôležité o tejto téme rozprávať, aké stigmy pretrvávajú v spoločnosti, ale aj to, ako sa dá so smútkom a nenaplnenými očakávaniami pracovať a nájsť zmysel života mimo rodičovskej role.

V tejto epizóde podcastu Počúvam sa sa rozprávame so stand-up komičkou Dianou Renner o tom, kde vzniká humor, ako sa píšu vtipy a prečo je zlyhanie prirodzenou súčasťou stand-upu. Diana hovorí o svojich začiatkoch v Austrálii a Belgicku, o vystupovaní v angličtine, návrate na Slovensko aj o tom, ako sa cíti ako žena v prostredí, kde stále dominujú muži. Rozoberáme aj ženské témy na pódiu, sebairóniu, reakcie publika, hejt na internete a to, ako môže humor pomáhať spracovať bolestivé skúsenosti. Diana otvorene hovorí o detstve, poznámkach na telo, aj o tom, prečo verí, že humor dokáže ľudí spájať.

Hostkou je autorka kníh "Takto Láska nemá vyzerať" a "Číča ešte nevečerala", Barbora Grič. Ako dieťa alkoholika musela byť stále v strehu. Riešila aká verzia otca domov príde a či sa rodičia pohádajú. Barbora opisuje to, čo sa dialo a ešte aj deje v mnohých domácnostiach – že sa o veciach a problémoch nehovorí. Rozobrali sme, čo si z takéhoto prostredia nesieme do dospelosti, do svojich vzťahov, do toho, ako vnímame seba, aj čo považujeme za normálne. Hovorí aj o tom, čo sa deje, keď človek vyrastá v prostredí, kde ticho neznamená pokoj, ale napätie.

Terézia Sinčáková sa venuje psychologickému významu rozprávok, mýtov a príbehov. Možno ste si aj vy niekedy mysleli, že klasické rozprávky sú zastarané, príliš temné, príliš tvrdé, príliš neaktuálne. Práve preto sa v tejto epizóde pozrieme inak. Hovoríme o príbehoch, ktoré nás formovali, o postavách, ktoré v nás niečo zanechali, a aj o tom, prečo možno rozprávky nie sú len povinné večerné čítanie pred spaním , ale niečo, čo veľmi úzko súvisí s našou psychikou, vývinom, či vnútorným svetom. Rozobrali sme aké knihy pre dieťa vybrať, či sú pasívne princezné problém, alebo im radšej ukázať Pippi Dlhú Pančuchu. Či je Emil z Lönnebergy len príbeh o neposlušnom chlapcovi a čo nás tak veľmi priťahuje na príbehu o Harrym Potterovi.

Hosťom tejto epizódy je psychológ Robert Vavro. Hovoríme o manipulácii, o ktorej dnes počúvame čoraz častejšie či už v politike, na sociálnych sieťach, ale aj v osobných vzťahoch. Niekedy máme pocit, že nás niekto ovplyvňuje alebo tlačí do rozhodnutí, ktoré by sme možno inak neurobili. Zaujímavé však je, že psychológovia hovoria, že manipulácia nie je len nástroj mocných alebo neetických ľudí. V určitej miere ju používame všetci – často aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ako manipulácia funguje? Prečo jej podliehame? A ako sa voči nej brániť?

Samuel Kováčik je teoretický fyzik, popularizátor vedy, zakladateľ projektu Vedátor a autor viacerých kníh. Hovorí o tom, že najmä mladí muži sa cítia osamelo a nenaučili sa budovať si vzťahy. Aj globálny prieskum spoločnosti Ipsos medzi približne 23-tisíc ľuďmi z 29 krajín naznačil, že časť mužov z generácie Z má dokonca tradičnejšie názory na rodové roly než staršie generácie. Čo sa teda deje s mužskou identitou v 21. storočí? Je to dôsledok sociálnych sietí, ekonomických zmien, kultúrnych posunov – alebo len prirodzená fáza spoločenského vývoja?

Na Slovensku dnes žijú tisíce detí mimo svojej biologickej rodiny. Výskumy zo zahraničia ukazujú, že dlhodobý pobyt v inštitúcii zvyšuje riziko porúch vzťahovej väzby, úzkostí a problémov s reguláciou emócií. Zároveň však vieme, že keď sa dieťa dostane do stabilnej rodiny, jeho vývin sa môže výrazne zlepšiť. O tom, čo tieto deti prežívajú – a čo potrebujú – hovorí sociálna pracovníčka Elena Albert z organizácie Návrat. Podcast Počúvam sa na Instagrame: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/ Svet podcastov na Instagrame: https://www.instagram.com/svet.podcastov/

Hostkou v tejto časti je evanjelická farárka Anna Polcková. Hovorí o svojej ceste k viere, duševnom zdraví, odpustení, hraniciach aj o tom, ako sa dá rozprávať s človekom s ktorým nesúhlasíme. Prichádzajú za ňou ľudia, ktorí prechádzajú rôznymi pochybnosťami, trápením aj závislosťami vo svojom živote. Veľmi úprimne hovorí aj o hneve a o nespravodlivosti najmä voči menšinám. Podľa nej sa viera neprejavuje tým, že kvír ľuďom zakážeme vzťahy, ale tým, ako sa správame k inému človeku. Epizóda je pre všetkých, ktorí hľadajú vieru bez odsudzovania a viac ľudskosti v polarizovanom svete. Podcast Počúvam sa na Instagrame: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/ Svet podcastov na Instagrame: https://www.instagram.com/svet.podcastov/

Pozvanie do podcastu POČÚVAM SA prijala autorka a umelkyňa Kvet Nguyen, ktorá otvára témy inakosti aj spolupatričnosti. Vo svojej knihe Všetko, čo nás spája veľmi úprimne rozpráva osobný príbeh dospievania medzi vietnamskou a slovenskou kultúrou. Spoločne sme sa rozprávali o tom, aké je to hľadať domov na mieste, kde ste sa narodili, a predsa vám ho okolie nie vždy prizná. O jej skúsenostiach s rasizmom, hnevom, hľadaním identity, ale aj o tom, čo pre ňu znamená rodina a komunita. Sleduj podcast Počúvam sa na Instagrame: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/ Svet podcastov Bauer Media na Instagrame: https://www.instagram.com/svet.podcastov/

Pozvanie do podcastu POČÚVAM SA prijala reportérka Denníka N Ria Gehrerová. Ria je autorkou knihy Bola to láska v ktorej prináša výpovede obetí, odborníkov, ale aj vlastný rodinný príbeh. Na Slovensku podľa policajných štatistík takmer každý mesiac zomrie 1 žena rukou svojho partnera alebo bývalého partnera. Nie sú to náhodné tragédie. Sú to príbehy, ktoré majú často rovnaký začiatok – lásku, a podobný priebeh – prehliadanie varovných signálov, zlyhanie okolia aj štátu. V tejto časti hovoríme o partnerskom násilí. O ženách, ktoré v násilných vzťahoch zostávajú. O deťoch, ktoré to sledujú. O susedoch, ktorí mlčia. A o systéme, ktorý často zasiahne neskoro – alebo vôbec. Sleduj podcast Počúvam sa na Instagrame: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/

Pozvanie do podcastu POČÚVAM SA prijala dokumentaristka Diana Fabianová. Vo svojom filme Hranice vernosti odhaľuje vlastný príbeh manželstva a otvoreného vzťahu. V tejto epizóde sa rozprávame o láske, lojalite, klamstvách, ale aj o tom, čo sa stane, keď prestaneme utekať pred vlastnými túžbami. Diana úprimne hovorí: - prečo nikdy veľmi neverila v „dokonalý“ dlhodobý vzťah, - čo ju viedlo k otvorenému manželstvu a prečo to nie je reklama na otvorené vzťahy, - prečo je pre ňu dôležitejšia lojalita než sexuálna exkluzivita, - čo všetko sa o sebe a o ich vzťahu naučili, keď doň vstúpil niekto tretí, - a ako o tom úprimne povedali svojim deťom. Dotýkame sa aj tém: - nevera ako realita takmer každého vzťahu, - či môže otvorený vzťah zachrániť manželstvo v kríze, - čo je to skutočná intimita – a prečo v dlhoročných vzťahoch často chýba, - ako si „namodelovať“ vzťah podľa seba, nie podľa predstáv spoločnosti. Diana hovorí, že film nie je o tom ako majú všetci žiť. Je to pozvánka počúvať sa – zistiť, čo od vzťahu naozaj chceme, kde sú hranice vernosti a akú podobu lásky vieme úprimne ustáť. Sleduj podcast Počúvam sa na Instagrame: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/

Hostkou podcastu POČÚVAM SA je Kristína Pomothy - frekventantka v terapeutickom výcviku aj psychedelikami asistovanej terapii a zakladateľka projektu Curacura. Telo si pamätá všetko, čím sme prešli. Skôr než si udalosti uložíme do vedomej pamäti, zapíšu sa do nášho nervového systému, do svalov, dychu a držania tela. Telo hovorí náš príbeh – o tom, kde sme sa cítili v bezpečí a kde nie, čo sme museli potlačiť a čo sme nemohli prežiť naplno. Spolu s Kristínou Pomothy sme sa pozreli na to, ako spoznáme, že je náš nervový systém dysregulovaný, kde sa trauma ukladá v tele a ako nám práve dych môže pomôcť vrátiť sa späť k pocitu bezpečia. Kristína hovorí, že keď sa stíšime a začneme telo vedome počúvať, môžeme postupne spoznávať, kde v ňom držíme stres či úzkosť. Práve dych je podľa nej jedným z najprirodzenejších a najdostupnejších nástrojov somatickej terapie. Rozobrali sme, ako nám práca s telom môže pomôcť znovu nájsť rovnováhu, kontakt so sebou a pocit bezpečia. Počúvam sa Instagram: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/

V tejto špeciálnej sviatočnej epizóde podcastu POČÚVAM SA hovoríme o Vianociach. Nie o tých dokonalých, ani preplnených povinnosťami a očakávaniami, ale o tých, ktoré sa dejú v našom vnútri. O tichu, o svetle aj o symboloch, ktoré prežili stáročia. A možno práve tento rok potrebujeme Vianoce prežiť inak. Jemnejšie. Pravdivejšie. Jakub Betinský hovorí, že máme možnosť reflektovať a viac premýšľať nad sebou, aj nad tým, čo pre nás Vianoce znamenajú. Rozprávali sme sa o tradíciách, aj o rozprávkach, nad ktorými sa vieme zamyslieť. Jakub Betinský je filozof, vysokoškolský pedagóg a spoluautor podcastov Kvantum ideí a Pravidelná dávka.

Vianoce sa blížia a spolu s nimi aj známy rituál – veľké upratovanie. Leštíme, triedime, vyhadzujeme… V tejto časti sa rozprávame o tom, ako upratovanie môže ovplyvniť naše prežívanie, prečo máme problém púšťať veci, a ako si vytvoriť domov, v ktorom sa cítime ľahšie. Hostkou je Zuzana Mrázová, odborníčka na vedomé upratovanie a metódu Marie Kondo, ktorá pomáha ľuďom nájsť poriadok nielen v skriniach, ale aj v sebe. Zuzka hovorí, že je škoda, že v dospelosti už neriešime kto by chcel aký darček a tak sa stáva, že si darujeme každý rok papuče, alebo sviečky. Podľa nej by sme si mali darček pamätať aj o rok a preto je ideálne darovať napríklad zážitok. Dotkli sme sa aj témy, ako spoznáme že už máme toho doma dosť a ako nepodliehať trendom a reklamám. Počúvam sa Instagram: / pocuvam_sa

Keď sa povie vyjednávanie, väčšina ľudí si predstaví situáciu ako z akčného filmu, kde policajt vyjednáva napríklad o prepustení rukojemníkov. Vyjednávanie sa však týka každého z nás aj keď to tak nemusí na prvý pohľad vyzerať. Bývalý policajný vyjednávač Mário Bajs hovorí, že vyjednávaciu techniku použijeme aj 8-krát denne. Spolu s psychológom a koučom Daliborom Bednaříkom sme rozobrali, ako byť v rozhovoroch sebavedomejší, pokojnejší a ako sa naučiť pracovať s tichom, ktoré je pre naše fungovanie dôležité. Obaja hovoria, že ak sa naučíme dobre a aktívne počúvať, tak to môžeme použiť vo svoj prospech aj v prospech nášho komunikačného partnera. Počúvam sa Instagram: https://www.instagram.com/pocuvam_sa/

Hovorí sa, že život je cesta. Niektorí po nej kráčajú opatrne, iní sa nechávajú unášať. A niekedy potrebujeme odísť, aby sme sa znova našli. Cestovanie nie je len o mapách a destináciách, je aj o hľadaní rovnováhy, pokoja a seba samého. O tom, čo nás učia krajiny, ktoré navštívime, a ľudia, ktorých stretneme. V tejto časti sme sa s cestovataľkou a blogerkou Miladou Konečnou ( Mili Mundo) rozprávali o tom, ako cestovanie vplýva na duševné zdravie a ako nám môže pomôcť spomaliť. Mili hovorí aj o tom, ako ju preverilo sólo cestovanie a čo ju zas najviac naučilo cestovanie vo dvojici. Dotkli sme sa aj toho, že pokoj v Himalájach nenájdeme, ak ho nemáme v sebe.

Jej život je úzko spätý s diagnózou jej manžela – ALS. Choroba, ktorá postupne berie pohyb aj možnosť hovoriť, sa stala súčasťou ich vzťahu a každodennosti. Keď sa už zdalo, že ich spoločná cesta sa naplní a manžel mal dokonca stanovený termín eutanázie, prišla správa, ktorá všetko zmenila. Dozvedeli sa, že čakajú dieťatko. A z rozhodnutia odísť sa stalo rozhodnutie zostať. Dnes Martina "Buca" Kavalírová vychováva ich dcérku. V podcaste sa dozviete, ako ju zmenilo materstvo, ale aj o každodennosti a ako sa pozerá na bežné problémy ľudí. Martina tiež veľmi úprimne hovorí o nádeji a že jej životná cesta jej zatiaľ ukázala, aby verila sama sebe, no zároveň sa nebála požiadať o pomoc.

Téma straty dieťatka zostáva pre mnohé ženy skrytá, a pritom ju potrebujú počuť – aby vedeli, že v tom nie sú samy. Veríme, že tento rozhovor pomôže nielen tým, ktoré si tým prešli, ale aj nám ostatným, aby sme sa nebáli byť citlivejší, keď sa niekoho dotkne smútok. Hostkou tejto epizódy bola zakladateľka združenia Tanana Lucia Kubíny, ktorá pomáha ženám a rodinám prejsť touto stratou – s pochopením a láskavosťou. Rozprávali sme sa o rôznom smútení partnerov aj ako sa rozprávať o strate so súrodencom. Lucia hovorí, že smútok nie je priamka, ktorá má koniec, ale prichádza vo vlnách aj roky.

Ako dospelí máme niekedy tendenciu vstupovať do detskej hry, opravovať ju alebo usmerňovať, no práve pozorovanie nám otvára dvere k porozumeniu. Dieťa si cez hru spracúva emócie aj situácie a my mu môžeme pomôcť najviac vtedy, keď mu dovolíme viesť vlastný príbeh. Hra totiž nie je len zábava, ale aj prirodzený jazyk dieťaťa. Dozviete sa tiež, aj či sa ako dospelí hráme dosť a aké benefity to pre nás môže mať. Hostkou tejto časti podcastu Počúvam sa je psychoterapeutka, priekopníčka terapie hrou a filiálnej terapie na Slovensku a zakladateľka Inštitútu terapie hrou Zuzana Dubeková.

September je mesiac povedomia o detskej rakovine. My sa v tejto epizóde pozrieme na to, akú úlohu v živote malých pacientov zohráva liečebná pedagogička, a tiež ako vyzerá cesta uzdravenia z pohľadu dieťaťa, ktoré dnes už stojí na druhej strane – ako dospelá, uzdravená osoba. Pozvanie prijala liečebná pedagogička zo Svetielka nádeje Julka Holosová a tiež bývalá pacientka Alex Podhorská, ktorá sa podelila o svoj osobný príbeh. Spoločne sme sa pozreli na to, ako sa dá zvládať takéto náročné obdobie, aké drobnosti môžu dieťaťu priniesť pocit normálnosti a aké odkazy nám môžu zanechať tí, ktorí touto cestou už prešli.

Už aj dnes sa deje, že ľudia majú vzťah s umelou inteligenciou. Rozoberajú ich dokonca aj na terapiách. Cez chatbota riešime problémy v našom partnerskom vzťahu aj naše intímne myšlienky a často tým strávime hodiny. Pozná nás cez online dostupné materiály, ktoré zdieľame, aj náš hlas. Ak riešime cez AI hádky s partnerom, tak sa na nás snaží pôsobiť empaticky a držať nám stranu. Podľa Kamila Aujeského nám však má slúžiť najmä na overovanie informácií, pomôcť uľahčiť pracovné veci a nie nahrádzať vzťahy. Kamil tiež hovorí, že ľudia, ktorí riešia svoje mentálne zdravie, sa obracajú na AI viac. Rozprávali sme sa o tom, kde by mala byť hranica umelej inteligencie, v čom je nebezpečná a či sa máme báť, že nás v práci nahradí s v čom nám naopak vie uľahčiť robotu. Kamil Aujeský sa venuje využitiu umelej inteligencie v každodennom živote aj vo firmách a moderuje podcast Žijeme Sci-fi, kde rozoberá vplyv AI.

Digitálny svet je dnes súčasťou nášho každodenného života – používame ho na prácu, zábavu aj hľadanie lásky. No popri výhodách so sebou prináša aj nové hrozby, ktoré ešte pred pár rokmi neexistovali: kyberšikanu a online podvody, ktoré zasahujú všetkých naprieč generáciami. V podcaste sa pozrieme na to, prečo ľudia častokrát naletia falošným vojakom, čo robiť pri kyberšikane a ako chrániť seba aj svojich blízkych v online priestore. Hostkou Dominiky Turiakovej je Denisa Lavková, organizátorka vzdelávacích podujatí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Aj v roku 2025 ženy v Európe zarábajú v priemere o 13 percent menej ako muži – a na vrcholových manažérskych pozíciách ich nájdeme stále podstatne menej. Prečo je to tak? A musí to tak byť navždy? V tejto časti sa pozrieme na to, ako vyzerá ženské podnikanie v praxi, čo všetko obnáša a prečo sa materstvo v životopise často vníma ako „diera“, hoci by malo byť dôkazom schopností, odolnosti a time-managementu. Hostkou je Martina Novotná, zakladateľka platformy Akčné ženy, ktorá sa už roky venuje prepájaniu, inšpirovaniu a podpore žien v biznise.

„Komentovanie výzoru druhých ľudí – či už ide o váhu, vrásky, oblečenie alebo celkový vzhľad – do spoločnosti jednoducho nepatrí.“ To sú slová psychologičky Jany Vyskočil Račkovej, s ktorou sme sa v tejto časti rozprávali o tom, prečo je hodnotenie vzhľadu cez čiaru a ako veľmi môže ovplyvniť naše sebavedomie, vzťah k telu a celkovú spokojnosť so sebou samým. Dotkli sme sa aj tém ako je tlak na krásu a večnú mladosť, ktorý na nás dolieha z médií, sociálnych sietí aj okolia. Rozprávali sme sa o tom, ako sa v našej spoločnosti vníma starnutie, prečo sa mu toľko ľudí snaží vyhnúť a čo vlastne znamená byť spokojný sám so sebou – aj keď nespĺňame „ideály“, ktoré sú nám neustále podsúvané. Jana zároveň zdôrazňuje, že každý z nás je iný – máme rôzne telá, životné príbehy aj potreby – a práve táto rozmanitosť by mala byť niečím, čo nás navzájom obohacuje, nie dôvodom na kritiku či súdenie. Ak chceme zdravšiu, empatickejšiu spoločnosť, musíme začať tým, ako spolu hovoríme. A možno aj tým, že si uvedomíme, ako veľmi slová o vzhľade – hoci myslené „v dobrom“ – dokážu zabolieť.

Intímne časti tela by sme mali pomenúvať pred deťmi rovnako prirodzene ako ostatné. Nie sú to vulgarizmy, ale bežné slová, ktoré si zaslúžia rovnaký rešpekt ako zvyšok nášho tela. Radka Mikšík hovorí, že je úplne prirodzené, keď rodičia majú zo vzťahovej a sexuálnej výchovy obavy, často preto, že sami nemali možnosť zažiť kvalitnú výchovu k týmto témam. Radka tiež v podcaste hovorí, že deti sa však už približne od piateho ročníka začínajú zaujímať o vzťahy, ideály krásy či snahu zapadnúť do spoločenských štandardov. Ak deti nedostávajú odpovede od dospelých, hľadajú si ich inde, často z neoverených alebo nevhodných zdrojov. V podcaste sme sa rozprávali aj o tom, že dieťa potrebuje cítiť, že sa nachádza v bezpečnom prostredí, kde môže slobodne klásť otázky. Radka ako lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy podotkla, že sa netreba týchto tém obávať, pretože deti nepotrebujú dokonalé odpovede – stačí otvorenosť a prijatie.

V tejto časti sa budeme venovať veľmi citlivej, ale zároveň mimoriadne dôležitej téme — bezpečnosti na školách, psychickej nepohode detí a tomu, čo môžeme ako rodičia, učitelia a celá spoločnosť urobiť, aby sme predišli tragédiám, akými sú útoky v školskom prostredí. Hostkou je školská psychologička Kornélia Ďuríková, ktorá sa dlhodobo venuje duševnému zdraviu detí a učiteľov, podpore psychickej pohody v školách a tvorbe bezpečného prostredia pre mladých ľudí. Okrem toho pôsobí aj v Lige za duševné zdravie, kde sa venuje osvete a prevencii v tejto oblasti. Pohľad na túto tému je o to naliehavejší po nedávnych udalostiach — útoku žiaka na spolužiačku a zástupkyňu riaditeľky v Spišskej Starej Vsi, ako aj tragédii v rakúskom Grazi, kde pri útoku bývalého študenta zomreli žiaci. V oboch prípadoch sa spomína dlhodobá psychická nepohoda a neriešené problémy, ktoré vyústili do extrémneho násilia. V epizóde sa dozviete, ako rozpoznať varovné signály, ako môžeme deti lepšie podporiť a čo by mali školy zmeniť, aby boli bezpečným priestorom pre všetkých.

Možno si myslíme, že intimita je o dotykoch a blízkosti tiel. Ale čo ak je to najdôležitejšie o blízkosti duší? Dnes sa pozrieme na intimitu trochu inak – nie ako niečo, čo sa deje za zatvorenými dverami, ale ako niečo, čo rozhoduje o tom, či vo vzťahu cítime teplo alebo chlad. Hosťom tejto epizódy je psychológ, psychoterapeut a socioterapeut Ľudo Dobšovič, ktorý sa venuje téme vzťahovej intimity aj v jeho knihe Intimita. V nej sa dotýka toho, čo to vlastne znamená byť niekomu skutočne blízko. Rozprávame sa o zdieľaní, o sebahodnote, o schopnosti počúvať a byť počutý – a o tom, prečo intimita nie je len niečo navyše, ale úplný základ každého hlbokého vzťahu. Ak aj vy cítite, že vám vo vzťahoch niečo chýba, možno práve tento rozhovor vám pomôže pomenovať to a nájsť cestu bližšie k sebe aj k druhým.

Podcast Počúvam sa je zaradený v kategórii Prameň a Miláčik v Podcaste roka 2025. Ak ho chceš podporiť, klikaj na náš web a dozvieš sa viac! Všetky info nájdeš TU: https://www.expres.sk/330244/podcast-roka-2025-hlasuj-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-expres/ Život s depresiou je ako život v socializme. Žiť sa dá, no sú tam bariéry. Matej Makovický hovorí o depresii otvorene a aj s humorom, lebo je to preňho zároveň forma terapie. V podcaste sa s Dominikou Turiakovou rozprávali, že práve vtedy materiály nevie písať, no aj vďaka psychoterapii zistil, čo mu pomáha. Depresia podľa neho prichádza s negatívnym spôsobom myslenia, ale je to niečo, čo nemá úplne každý a Matej sa naučil na nej budovať a využiť aj ťažobu ako inšpiráciu. Hovorí, že svoj stand-up má pod kontrolou, preto je preňho ako introverta ťažšie telefonovať, ako vystupovať pred veľkým publikom. V podcaste sa tiež dozviete viac o polyamórii a ako vníma humor na Slovensku.

Podcast Počúvam sa je zaradený v kategórii Prameň a Miláčik v Podcaste roka 2025. Ak ho chceš podporiť, klikaj na náš web a dozvieš sa viac! Všetky info nájdeš TU: https://www.expres.sk/330244/podcast-roka-2025-hlasuj-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-expres/ V tejto epizóde sa pozrieme na tému, ktorá trápi mnohé ženy – mentálnu záťaž a neviditeľnú prácu v domácnosti. Prečo práve ženy častejšie nesú na pleciach plánovanie, organizáciu a starostlivosť o rodinu? Ako tieto povinnosti ovplyvňujú ich psychické zdravie a vzťahy? Medzi partnermi často dochádza k súťaživosti a boju o voľný čas. Niekedy si dokonca vyčítajú bežné veci, čo poukazuje na extrémnu záťaž, hovorí psychologička Katarína Nagy Pázmány. Podľa nej je dôležité hovoriť o svojich pocitoch jasne a vyjadrovať svoje potreby bez výčitiek a určiť si, čo zvládame a na čo už nemáme silu. Muži často cítia tlak na zabezpečenie rodiny, a keď žena začne hovoriť o únave, môžu mať pocit, že nie sú dostatoční, čo často vedie ku konfliktu. V podcaste sa zameriame na dôležitosť komunikácie, otcovskú dovolenku a aj vplyv spoločenského tlaku na dokonalosť.

V tejto epizóde podcastu Počúvam sa sa budeme rozprávať o seriáli Adolescence - o pohľade na dospievanie, sociálnych sieťach a o duševnom zdraví najmä tínedžerov a mužov. Upozorňujeme, že budeme spoilovať dej, konkrétne scény seriálu a tiež otvorene hovoriť o témach, ktoré môžu byť náročné, alebo citlivé pre niektorých poslucháčov. Adolescence je miniséria, ktorá sleduje príbeh tínedžera zatknutého za vraždu. V štyroch častiach sledujeme postupne najskôr jeho zatknutie, jeho spolužiakov a život v škole a Jamie sa nám najviac odhalí v rozhovore s psychologičkou. V poslednej časti vidíme život rodiny a hľadanie príčiny, kde rodičia spravili chybu. Seriál otvára viacero tém, o ktorých sa budeme rozprávať s psychológom Alešom Bednaříkom. Ak chceš podporiť podcast Počúvam sa v Podcaste roka 2025, klikaj na náš web a dozvieš sa viac! Všetky info nájdeš TU: https://www.expres.sk/330244/podcast-roka-2025-hlasuj-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-expres/

Najnáročnejším momentom pre mnohé ženy po pôrode býva nečakané alebo nútené odlúčenie od dieťaťa. Predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková, ktorá je dnešnou hostkou, hovorí, že je to chvíľa, ktorá môže zanechať hlbokú stopu. Najmä ak je sprevádzaná pocitom osamelosti a neempatickým prístupom zdravotníckeho personálu už počas pôrodu. S Dominikou Turiakovou sa rozprávali aj o podpore zo strany rodiny. Zuzana hovorí, že môže byť obrovskou oporou, ale aj zdrojom tlaku. Práve to, ako sa okolie správa a komunikuje so ženou, môže rozhodnúť, či sa jej podarí psychicky vyrovnať s pôrodom, alebo sa rozvinú traumatické príznaky.

Spoločnosť sa dokáže zomknúť v čase veľkých katastrof, bez ohľadu na politiku. No v posledných rokoch sme podľa Dominika Želinského zo SAV zažili mnoho kríz, ktoré narušili medziľudské vzťahy. Témy, na ktorých by sme sa mohli bežne zhodnúť, sa odsúvajú do úzadia, zatiaľ čo témy, ktoré polarizujú spoločnosť, už ľudí unavujú. Sociológ Dominik Želinský tiež hovorí, že pasivita môže byť nebezpečná – vzďaľuje nás od dôležitých tém, prehlbuje nedôveru k politike a vedie k jej odmietaniu. Rozdelená spoločnosť pritom vyhovuje práve politikom. A jazyk, ktorý dnes dominuje vo verejnom priestore, je často až znevažujúci. Ako sa meria dôvera a prečo je vôbec dôležité veriť inštitúciám? Dozviete sa v tejto epizóde podcastu Počúvam sa.

Mýtom o sexe neveria len mladí ľudia. Problémom je, že ani skúsenejší a starší človek nemá vždy dosť informácií, hovorí v tejto časti podcastu Počúvam sa Andrea Čierna. Ľudia podľa nej stále veria najmä mužsko-ženským stereotypom a dodáva, že sex nebude vždy vášnivý či spontánny. Hlavne po rokoch je táto predstava niečo, čo nám môže narúšať vzťah. Upozorňuje najmä na dôležitosť komunikácie. Preto v tejto epizóde rozoberieme, ako otvoriť rozhovor o sexe s partnerom, alebo aj s priateľmi. Dotkneme sa témy, ako často mať sex a čo všetko na našu túžbu vplýva. Andrea sa dlhodobo venuje zdravej sexualite. V rámci svojej dizertačnej práce v Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV sa venovala aj sexuálnej spokojnosti. Je tiež spoluautorkou podcastu Telo na Telo.

Nevlastná mama je často nútená zvládať viacero rolí, nielen budovať dôveru a lásku u detí, ale zároveň sa vyrovnávať s očakávaniami spoločnosti, ktorá ju vníma ako primárnu opatrovateľku. Koučka a odborníčka na zošívané rodiny Mária Melková v tejto epizóde hovorí, že ženy čelia oveľa väčšej náročnosti pri začleňovaní sa do zmiešaných rodín a preto im hrozí aj vyhorenie. Za kľúčovú považuje komunikáciu, ktorá by mala prebehnúť dostatočne dopredu a ktorá nám pomôže nájsť odpovede, akú úlohu chceme v novej rodine zastávať. S Máriou sme sa tiež rozprávali, v čom sú deti zo zošívaných rodín iné a čo robiť, keď dieťa odmieta nového partnera. Aké problémy trápia rodiny s nevlastným rodičom a či je stále štandardná rodina na Slovensku len mama otec a deti, alebo skôr miesto, kde sa stretávajú rôzne príbehy a kde každý má možnosť rásť a nájsť svoju rolu.

Bez kritického myslenia sa dá používať mozog, ale má veľké nedostatky. Hovorí lektor kritického myslenia Jakub Kobela. Kritické myslenie je zručnosť, ako napríklad varenie a všetci ho máme na nejakej úrovni, no musíme mať motiváciu ho trénovať. Niektorí ľudia ho vnímajú však mylne len cez slovo kritika, ktoré pôsobí negatívne. Jakub ďalej rozpráva o zvedavosti a prečo niekedy preberáme informácie nekriticky, bez toho aby sme si ich overili. Dostali sme sa aj k technikám, ktoré používa na rozvoj kritického myslenia, ako si overuje argumenty a prečo je podľa neho doležíte aktívne počúvanie aj čítanie s porozumením. Diskusia sa dotkne aj toho, ako môže kritické myslenie ovplyvniť vzťahy a komunikáciu v polarizovanej spoločnosti a prečo niektorým skupinám nemusí vyhovovať verejnosť schopná analytického myslenia.

Smrť je jednou z mála istôt v našich životoch, no napriek tomu o nej málokedy hovoríme otvorene. Odkladáme ju na okraj – buď ako nepríjemnú tému, alebo ako niečo, čo sa nás akoby netýka. V spoločnosti, ktorá sa sústreďuje na mladosť, krásu a výkonnosť, je smrť stále tabu. Náš prístup k smrti sa však rokmi mení. Kým v minulosti bola prirodzenejšou súčasťou života, dnes je stále viac vzdialená, často zatvorená do nemocníc a hospicov. V tejto epizóde sa pozrieme na to, prečo sa smrti bojíme a ako si nájsť priestor na úprimný rozhovor o tejto nevyhnutnej časti života. Budeme sa o tom rozprávať s Janou Gorst a Janou Pitkovou. Jana Gorst je zdravotná sestra a dula pre umierajúcich. Jana Pitková je spoluzakladateľka organizácie Kolobeh života. V mladosti pri autonehode prišla o rodičov, sestru aj synovca a roky jej trvalo, kým sa s ich stratou vyrovnala.

Vianoce sú sviatkom, ktorý si nesie v sebe hlboké duchovné korene, no zároveň sú aj príkladom toho, ako sa tradície dokážu meniť a prispôsobovať. Od skromných osláv až po dnešný sviatok hojnosti a konzumu prešli Vianoce dlhú cestu. Dnes sa porozprávame o tom, ako sa tento sviatok menil v čase, ako sa z duchovných tradícií stala súčasť moderného materializmu a čo to vypovedá o našej kultúre. Hostkou je Katarína Nádaská, etnologička a odborníčka na slovenské zvyky a tradície. Spoločne sa pozrieme na históriu Vianoc, ich symboliku, prepojenie s lokálnymi zvyklosťami a na to, aký význam im pripisujeme dnes. Zistíme, čo tento sviatok znamenal pre našich predkov a čo môžeme očakávať od jeho budúceho vývoja.

Reakcie sú jedným zo základných spôsobov, ako komunikujeme so svetom okolo nás. V stresových situáciách často konáme automaticky, riadime sa inštinktami alebo naučenými vzorcami správania. No to, ako reagujeme, závisí nielen od situácie samotnej, ale aj od toho, či sme v nej sami alebo v skupine. Práve v skupinách sa naše reakcie môžu výrazne meniť – niekedy sa cítime povzbudení, inokedy zas môžeme podľahnúť tlaku väčšiny. S psychiatričkou Natáliou Kaščákovou sa pozrieme na to, čo formuje naše reakcie, prečo nás stres ovplyvňuje rôznymi spôsobmi a akú úlohu v tom zohrávajú sociálna dynamika, emocionálna inteligencia a psychologické mechanizmy. Pokúsime sa aj pozrieť na to, čo môžeme urobiť, aby sme svoje reakcie lepšie pochopili a ovládali. * Túto epizódu podcastu Počúvam sa vám prináša Persen.

Táto epizóda je trochu výnimočná v tom, že hosťom je Braňo Jobus, ktorého pozná azda každý fanúšik alternatívnej hudby či literatúry. Spoločne si prejdeme jeho kariéru, ktorá je plná netradičných príbehov a momentov, ktoré formovali jeho umeleckú cestu. Rozoberieme, čo pre neho znamená život bez alkoholu a ako ovplyvnil jeho tvorbu aj osobný pohľad na svet. Načrtneme, ako sa vyrovnáva s vnútorným životom umelca a aké posolstvá sa snaží odovzdať nielen cez hudbu a knihy, ale aj cez svoj životný príbeh. Braňo je autor rozprávkových kníh pre deti, zakladateľ hudobného festivalu Vrbovské vetry, zakladateľ a člen hudobných skupín Karpatské Chrbáty, Vrbovskí víťazi a Abusus. V rozhovore sa dozviete: - Kedy si uvedomil, že pitie je problém? - Čo o sebe zistil na ceste k abstinencii? - Ktorá postava z jeho kníh je mu najbližšia? - Prečo sa rozhodol ísť do rizika, dať výpoveď v práci a byť slobodným umelcom? * Túto epizódu podcastu Počúvam sa vám prináša Persen.

Predsudky a stereotypy – ovplyvňujú naše každodenné rozhodnutia a medziľudské vzťahy často viac, než si uvedomujeme. Odkiaľ však pochádzajú Naša myseľ má tendenciu kategorizovať a zjednodušovať, aby sa vo svete lepšie orientovala. Ale ako súvisí táto potreba s tvorbou stereotypov? A čo môžeme urobiť pre to, aby sme prekonali predsudky, ktoré často ovplyvňujú naše rozhodovanie a správanie? S psychologičkou Lenkou Uherovou preskúmame, ako vznikajú predsudky, prečo sú také silné a čo môžeme urobiť, aby sme sa od nich oslobodili. * Túto epizódu podcastu Počúvam sa vám prináša Persen.

Koľkokrát ste sa pristihli, že hodnotíte svoju vlastnú cenu na základe názorov iných? Prečo nás to tak veľmi trápi, čo si o nás myslia druhí ľudia a prečo sa cítime neistí vo vlastnej koži? V tejto časti sa pozrieme na to, odkiaľ pramení pocit neistoty a ako ovplyvňuje naše rozhodovanie. Prečo tak často odkladáme dôležité kroky, čakáme na “niečo lepšie,” alebo sa necháme paralyzovať strachom z nesprávnej voľby? Preskúmame, čo nás brzdí a budeme hľadať spôsoby, ako prekonať vnútorné bariéry, aby sme mohli žiť slobodnejšie a s väčšou sebadôverou. Spolu s psychologičkou Evou Vavrákovou budeme zisťovať čo môžeme spraviť, aby sme sa nenechali ovládnuť obavami z možného zlyhania.

Predstavte si, že by ste vedeli presne sledovať svoje vlastné myšlienky – vnímať, kedy sa sústredíte, kedy začínate strácať pozornosť, a dokonca odhaliť, ako sami seba klamete. Táto super schopnosť sa volá metakognícia. A práve o nej sa v tejto časti rozprávame s vedeckou pracovníčkou z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Kamilou Urban. Zameriame sa na to, ako nám tento proces môže pomôcť zlepšiť naše kritické myslenie. Prečo je metakognícia dôležitá nielen pri učení sa, ale aj v každodennom živote? Prečo niekedy pociťujeme, že myslenie je vyčerpávajúce a bolí nás? A ako nám kritické myslenie pomáha rozpoznať chyby v našich vlastných mentálnych procesoch? V tejto epizóde sa dozviete: • Čo je metakognícia a prečo je pre nás dôležitá? • Čo sa deje v mozgu, keď intenzívne premýšľame? •Ako sa efektívnejšie učiť? •Ako podporiť u detí rozvoj kritického myslenia?

Emócie pociťujeme denne, ale málokedy sa zamýšľame nad tým, že prečo. Občas im necháme voľný priebeh a niekedy ich, naopak, potlačíme. No práve potlačené emócie len tak nezmiznú. Zostanú potichu v pozadí a raz začnú kričať, až kým si ich nevšimneme. S psychologičkou a psychoterapeutkou Elenou Tomkovou sa pozrieme bližšie na to, prečo je také dôležité vyjadrovať svoje emócie, prečo máme tendenciu deliť ich na „pozitívne“ a „negatívne“ a ako sa naučiť ich viac prijímať. V tejto epizóde sa dozviete: • Na čo nám slúžia emócie? • Môžeme emócie cítiť aj v tele? • Ako zistíme, keď sa hnev schováva za emóciu strachu? • Prečo rovnakú emóciu môže prežívať každý inak?

Napriek veľkému počtu zoznamovacích aplikácií, kníh a prednášok o láske majú ľudia problém nájsť si partnerský vzťah. Niekedy to môže byť ale len spoločenský tlak, ktorý nás do toho tlačí a neuvedomujeme si, že aj single život má svoje výhody. Naozaj existuje a žili spolu “šťastne až do smrti”, alebo je šťastie omnoho komplexnejšie, než nám rozprávky naznačujú? S vedkyňou Nikolou Kallovou z výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied sa spoločne pozrieme na to, či sú ľudia žijúci sami skutočne šťastnejší, než tí vo vzťahu. Preberieme mýty o single živote a tiež to, ako spoločenský tlak formuje naše vnímanie spokojnosti so životom.

Šport je plný emócií, odopierania a často veľkých výziev. Mnoho ľudí prežíva zápasy svojich obľúbených tímov s rovnakým nasadením, ako keby sami stáli na ihrisku. Čo nás však motivuje k tomu, aby sme športovali alebo fandili? Ako môžu športovci nájsť rovnováhu medzi tlakom na výkon a láskou k hre? Spoločne so športovým psychológom, koučom a bývalým profesionálnym futbalistom Petrom Kuračkom sme sa pozreli aj na to, ako vedia rodičia správne podporovať svoje deti v športe – kedy je dôležité povzbudzovať a kedy je lepšie nechať veciam voľný priebeh.